V novej relácii A SME TU sa herečka Táňa Pauhofová ocitla v atmosfére, ktorej dominujú úprimnosť, spontánnosť a ľudskosť. Redaktori na autistickom spektre ju svojimi priamejšími otázkami než na aké je zvyknutá priviedli k spomienkam na detstvo, rodinu, materstvo či vieru – témam, ku ktorým sa bežne neotvára.
Hoci herečka priznala, že sa do rozhovorov púšťala s rešpektom, napokon práve tam našla priestor, kde „sa človek dostane najbližšie k sebe samému“. Informuje o tom portál Život.
Slovenská verzia svetového fenoménu
Na televízne obrazovky prichádza unikátny projekt A SME TU, ktorý mení vnímanie rozhovorových formátov aj ľudí na autistickom spektre. Inšpiráciou bol francúzsky formát Les Rencontres du Papotin, známy svojou priamou ľudskosťou a schopnosťou ukázať slávnych hostí v situáciách, ktoré nebývajú bežné.
Slávne osobnosti – od Emmanuela Macrona po Juliette Binoche – sa v ňom ocitli tvárou v tvár otázkam, ktoré sú prirodzené, citlivé, niekedy nečakane odvážne. Formát si získal úspech vo viac ako trinástich krajinách. Slovenskú verziu prináša TV JOJ.
O bezpečné, rešpektujúce prostredie sa starajú odborní garanti z Autistického centra Andreas, združení AUTI8 či AutistiPrešov. Každý z 27 redaktorov má svojho asistenta, vlastné tempo, vizuálne pomôcky a priestor na oddych. „Keď zmiznú bariéry a prestaneme hrať roly, začneme sa naozaj počúvať,“ opisuje režisér Richard Raiman.
Sprievodcom relácie je Erik Forgáč, ktorý pôsobí takmer dve desaťročia v Divadle Dúhadlo: „Moderovanie s redaktormi na spektre nie je o dokonalých otázkach. Je o výnimočných stretnutiach.“
Prvá epizóda patrí Táni Pauhofovej
Herečka, ktorá dlhodobo patrí k najvýraznejším menám slovenskej i českej scény, priznala, že atmosféra rozhovoru s redaktormi so špecifickým vnímaním sveta dokázala odkrývať témy, ktorým sa inokedy vyhýba. „Veľa sme sa smiali aj sme si poplakali. Po troch hodinách sme boli unavení, ale aj veľmi šťastní,“ povedala po nakrúcaní.
Prvou otázkou, ktorá ju prekvapila svojou prirodzenosťou, bolo: Máte súrodencov? „Mám brata a ocko má ešte jednu rodinu, takže mám aj osemročného brata a štvorročné dvojičky,“ odpovedala so smiechom.
Detstvo plné disciplíny aj bezpodmienečnej lásky
Keď prišla reč na detstvo, Pauhofová ožila. Spomínala na štvorgeneračný dom, na starých rodičov aj na omammu. „Bolo to krásne obdobie. Mala som úžasných starých rodičov.“
Napriek tomu priznala, že prísna výchova so sebou priniesla aj tlak na výkon, dokonalosť a disciplínu. Olympiády, jazyky, šport, povinnosti – a málo pochvaly. „Moji rodičia robili všetko najlepšie, ako vedeli. Veľa vecí mám vďaka nim… a veľa napriek nim.“
Dnes sa ako matka pozerá späť s väčším pochopením: „Snažím sa, aby moja dcéra cítila, že je milovaná a prijatá – nech je akákoľvek.“
Dedko Jozef: človek, ktorý jej ukázal, že láska nie je podmienečná
Silné miesto v jej spomienkach má dedko Jozef. Bol pre ňu majákom pokoja, prijatia a múdrosti. „Mal prirodzený záujem o svet, nikdy nemal pocit, že vie dosť. Bol mojou kotvou.“
Keď sa rodičia rozviedli, zostala doma s ním. „Obyčajne odchádzajú deti. U nás odišli rodičia.“ Vďaka spoločným rokom sa stali parťákmi.
Pauhofová sa dotkla aj jeho odchodu na večnosť: „Povedala som mu: ‚Deduš, už môžeš ísť.‘ A o hodinu zomrel. Odišiel, lebo vedel, že to zvládnem. Ale stále tu je – len inak.“
Chorvátske korene a identita, ktorá sa skladá z príbehov
Len málokto vie, že po dedkovi zdedila aj chorvátsku krv. Jeho starostlivo vedený rodokmeň siahajúci do roku 1580 rozpráva príbeh rodiny Pauhofovcov a Treuerovcov, s ktorými je dodnes v kontakte.
Dedka ako štvorročného poslali z Jaroviec do Bratislavy k bezdetnej tete. „Určite to bola trauma, aj keď o nej nikdy tak nehovoril.“ S rodnou obcou však zostal celý život prepojený – dialektom aj spomienkami.
Vzťahy, ktoré prinášajú pokoj
Medzi najdôležitejšie kapitoly jej života patrí manžel, hudobník Jonatán Pastirčák. Aj keď ich delí desaťročie, nie vek, ale vnútorné nastavenie bolo to rozhodujúce. „Stretla som mužov o 40 či 50 rokov, ktorí neboli zrelí. Jonatán prekračoval svoj vek hodnotami aj skúsenosťami. A pokoj, ktorý z neho ide, je ten istý, aký som cítila pri dedkovi.“
Materstvo: najväčšia životná transformácia
Na otázku, čo ju najviac zmenilo, odpovedala bez váhania: narodenie dcéry Míly. Materstvo ju podľa vlastných slov priviedlo najbližšie k sebe samej.
Dcérku opisuje ako „stopercentnú kópiu manžela a svokry“. Otvorene však priznala, že ďalšie dieťa už neplánujú: „Míla bude jedináčik. Nezostáva jej iné, len si nájsť kamarátov.“
Viera, sloboda a to, čo presahuje rozum
Pauhofová o sebe hovorí, že je veriaca, hoci nepatrí k žiadnej cirkvi. „Verím v niečo, čo nás presahuje. Do kostola nechodím, ale rozumiem tým, ktorí v ňom nachádzajú útechu.“
Niekedy ľuďom so silnou vierou trochu závidí ich „záchranný rebrík“. U seba však cíti hlbokú vnútornú slobodu: „Celý život som fungovala pod pravidlami. Teraz už nepotrebujem, aby mi niekto hovoril, ako veci majú byť. Intuícia mi to povie.“
