Téma osobných financií sa na Slovensku skloňuje čoraz hlasnejšie. Dôvod je jednoduchý – veľká časť domácností nemá finančnú rezervu, ktorá by im pomohla pri nečakaných situáciách.
Prieskum spoločnosti Amundi ukázal, že až tretina obyvateľov nemá odložené vôbec nič a rovnaký podiel disponuje len minimálnou sumou do dvetisíc eur. To odhaľuje nepríjemnú realitu: mnoho ľudí by pri náhlom výpadku príjmu alebo zvýšení nákladov narazilo na vážne problémy.
Finančná slabosť domácností sa prejavuje najmä pri udalostiach, ktoré prichádzajú bez varovania – zdravotné komplikácie, strata práce či skokové zdražovanie energií a bežných potrieb. Prieskum zároveň naznačuje, že Slovákom často chýbajú kľúčové návyky, ktoré by ich dokázali ochrániť pred dlhodobými následkami finančnej neistoty.
Aj keď v niektorých obdobiach došlo k výraznejšiemu nárastu objemu úspor na celonárodnej úrovni, všeobecný trend za posledné roky naznačuje stagnáciu. Historické údaje síce ukazujú aj rekordné hodnoty, no realita dneška je o tom, že úspory sa nehýbu dostatočne rýchlo smerom nahor a mnohí ľudia stále balansujú na hranici finančnej rezervy.
Prečo Slováci šetria tak málo?
Za nízkymi úsporami stojí kombinácia ekonomických aj psychologických faktorov. Mnohé rodiny fungujú v režime „mesačne z výplaty“, čo obmedzuje možnosť pravidelného odkladania peňazí bokom. Výdavky na bývanie, dlhy či náklady na bežný život navyše pohlcujú značnú časť rodinného rozpočtu.
Dôležité faktory, ktoré ovplyvňujú schopnosť sporiť:
- nízka úroveň finančného vzdelania,
- vysoké životné náklady,
- tlak splátok a úverov,
- preferovanie okamžitej spotreby pred dlhodobou rezervou.
K situácii neprispieva ani aktuálny ekonomický kontext. Aj keď disponibilný príjem domácností rastie, jeho kúpna sila stagnuje. Dôvodom je inflácia, ktorá sa celý rok držala okolo štyroch percent. V praxi to znamená, že ľudia zarobia viac „na papieri“, no v reálnom živote si za ten istý príjem dokážu dovoliť menej. Vyššie ceny tak rušia efekt nárastu príjmu a domácnostiam nezostáva priestor na tvorbu rezervy.
Ako nedostatok úspor mení život Slovákov?
Keď domácnosti nemajú vytvorenú finančnú rezervu, zvyšuje sa riziko zadlženia a celková zraniteľnosť. Aj malé nečakané výdavky môžu narušiť ich stabilitu, čo ovplyvňuje nielen ekonomickú, ale aj psychickú pohodu. Slabé úspory komplikujú aj plánovanie budúcnosti – od dôchodku až po väčšie investície, ako je štúdium, podnikanie či bývanie.
Nízka úroveň sporenia má preto dopad nielen na jednotlivcov, ale aj na širšie ekonomické prostredie. Dlhodobé ignorovanie problému môže spôsobiť tlak na verejné financie a ovplyvniť aj stabilitu bánk či investičného trhu.
Cesty k lepšej finančnej kondícii
Zlepšenie situácie je možné len kombináciou správnych návykov a väčšieho dôrazu na finančné vzdelávanie. Kľúčom je tvorba núdzového fondu, ktorý dokáže pokryť minimálne niekoľko mesiacov životných nákladov. Ľudia pritom nemusia začať veľkými sumami – dôležitá je pravidelnosť.
Pomôcť môže:
- prehľadný rozpočet,
- obmedzenie zbytočných výdavkov,
- využívanie moderných nástrojov na správu financií,
- dlhodobé plánovanie namiesto impulzívnej spotreby.
Ak sa bude dôraz klásť aj na vzdelávanie a podporu zdravých finančných rozhodnutí, je možné postupne vytvoriť silnejšiu kultúru úspor, ktorá zníži zraniteľnosť slovenských domácností a lepšie ich pripraví na nečakané obdobia.
