Vedci objavili inovatívny spôsob, ako zasiahnuť proti nevyliečiteľnej forme rakoviny mozgu. Zistili, že neinvazívna metóda dokáže posilniť imunitnú odpoveď mozgu a oslabiť agresívny glioblastóm, ktorý je odolný voči tradičnej liečbe.
Experimenty na myšiach ukázali, že špeciálne nosné kvapky dokážu aktivovať imunitu mozgu a oslabiť agresívnu formu rakoviny, ktorá sa zatiaľ nedá liečiť.
„V laboratóriu používame starostlivo dávkované tekuté kvapky do nosa myší,“ povedal pre Newsweek neurochirurg profesor Alexander Stegh z Washingtonskej univerzity. Experimenty ukázali, že špeciálne nosné kvapky aktivujú imunitnú odpoveď mozgu a dokážu oslabiť agresívny glioblastóm.
Agresívny typ rakoviny prekvapuje lekárov
Glioblastómy sú rýchlo rastúce a najčastejšie malígne nádory mozgu. „Chceli sme zmeniť túto realitu a vyvinúť neinvazívnu liečbu, ktorá aktivuje imunitnú odpoveď na útok proti glioblastómu,“ vysvetlil Stegh. Pacienti sú dnes odkázaní na chirurgiu či chemoterapiu, ktoré predlžujú život, no definitívne vyliečenie je zatiaľ nemožné.
Nanoštruktúry „zahrievajú“ chladné tumory
Vedci vytvorili špeciálne nanoštruktúry sférických nukleových kyselín (SNA), ktoré dokážu prebudiť imunitu aj u tzv. „studených tumorov“, ktoré normálne nevyvolávajú imunitnú reakciu.
„Nové SNA nielen zmenšujú nádory, ale aj ‘zahrievajú’ inak chladné, imunosuprimované prostredie nádoru, vďaka čomu inhibítory kontrolných bodov fungujú oveľa lepšie,“ vysvetlil Stegh.
Nosné kvapky ako neinvazívna cesta k mozgu
Aby liečivo účinkovalo, je potrebné doručiť SNA čo najbližšie k tumoru. Vedci prišli s myšlienkou nosných kvapiek. „Toto je prvýkrát, čo sa ukázalo, že môžeme zvýšiť aktiváciu imunitných buniek v glioblastómových nádoroch, keď dodávame nanorozmerné liečivá z nosa do mozgu,“ povedal Mahajan.
Takýto spôsob znižuje riziko vedľajších účinkov, pretože liečivo sa nedostane do nechcených oblastí mozgu.
Vedci však upozorňujú, že samotné nosné kvapky nedokážu glioblastóm úplne vyliečiť. „Potrebné je zapojenie ďalších liečebných metód a ďalší výskum, ktorý určí aj úspešnosť nových zistení u ľudí,“ dodal Stegh.
