Hoci európski poslanci stále pomerne hladko schvaľujú rezolúcie reagujúce na ruský útok proti Ukrajine, počet tých, ktorí s nimi nesúhlasia alebo sa pri hlasovaní nevyjadria, sa zvyšuje.
Investigatívni novinári z portálov EU Observer a Novaya Gazeta Europe preskúmali štrnásť dokumentov týkajúcich sa vojny na Ukrajine a ďalšie tri, ktoré sa venovali situácii v Bielorusku. Na základe výsledkov hlasovaní zostavili rebríček politikov, ktorí najčastejšie podporovali postoje výhodné pre Kremeľ. V zozname je 21 mien a medzi nimi aj päť slovenských a traja českí europoslanci. Po júnových voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 sa počet politikov hodnotených ako proruských podľa ich hlasovania zdvojnásobil.
Slovenskí europoslanci excelujú
Najvyššie sa zo slovenských poslancov umiestnil Milan Mazurek z hnutia Republika. Zaradil sa na úplný vrchol rebríčka spolu so štyrmi nemeckými poslancami zo strany Spojenectva Sahry Wagenknechtovej. Všetci rozhodovali rovnako, teda šestnásťkrát boli proti a raz sa zdržali.
| Meno | Krajina | Proti | Zdržal/a sa | Nehlasoval/a |
|---|---|---|---|---|
| Jan-Peter Warnke | Nemecko | 16 | 1 | 0 |
| Fabio de Masi | Nemecko | 16 | 1 | 0 |
| Ruth Firmenich | Nemecko | 16 | 1 | 0 |
| Milan Mazurek | Slovensko | 16 | 1 | 0 |
| Grzegorz Braun | Poľsko | 16 | 0 | 1 |
| Milan Uhrík | Slovensko | 16 | 0 | 1 |
| Ondřej Dostál | Česko | 16 | 0 | 1 |
| Ivan David | Česko | 15 | 2 | 0 |
| Petar Volgin | Bulharsko | 15 | 1 | 1 |
| Thomas Geisel | Nemecko | 15 | 1 | 1 |
| Erik Kaliňák | Slovensko | 15 | 0 | 2 |
| Kateřina Konečná | Česko | 15 | 0 | 2 |
| Kostas Papadakis | Grécko | 14 | 2 | 1 |
| Friedrich Pürner | Nemecko | 14 | 2 | 1 |
| Judita Laššáková | Slovensko | 14 | 1 | 2 |
| Ľuboš Blaha | Slovensko | 14 | 0 | 3 |
| Zsuzsanna Borvendég | Maďarsko | 13 | 4 | 0 |
| Alexander Jungbluth | Nemecko | 13 | 4 | 0 |
| Siegbert Frank Doese | Nemecko | 13 | 3 | 1 |
| Stanislav Stoyanov | Bulharsko | 13 | 2 | 2 |
| Michael von der Schulenburg | Nemecko | 13 | 2 | 2 |
Na druhom mieste sa ocitli traja politici, konkrétne poľský poslanec Grzegorz Braun z nacionalistickej Konfederácie Koruny Poľskej, ďalší predstaviteľ hnutia Republika Milan Uhrík a nezávislý český poslanec Ondřej Dostál. V ich prípade ide o šestnásť hlasovaní proti. Na treťom mieste je český zástupca Ivan David zo SPD so súhrnom pätnástich hlasovaní proti a dvoch zdržaní.
Piate miesto patrí slovenskému poslancovi Erikovi Kaliňákovi zo Smeru, ktorý sa umiestnil spolu s českou komunistickou političkou Kateřinou Konečnou. Obaja mali pätnásť nesúhlasných hlasov. V rebríčku sa nachádzajú aj ďalší dvaja poslanci za Smer, Judita Laššáková so štrnástimi hlasovaniami proti a jedným zdržaním a Ľuboš Blaha so štrnástimi hlasovaniami proti.
Autori analýzy doplnili pri niektorých politikoch aj stručné charakteristiky. Pri Milanovi Uhríkovi upozornili na jeho pôsobenie v krajnej pravici a pripomenuli jeho nedávnu cestu do Bieloruska, ktoré opisoval ako výrazne lepšie a čistejšie prostredie než Brusel. Rovnako poukázali na jeho presadzovanie bližších vzťahov s režimami v Moskve a Minsku.
Pri Milanovi Mazurekovi vyzdvihli jeho dlhodobé kontroverzné výroky vrátane rasistických útokov na rómske obyvateľstvo, jeho pozitívne odkazy na nacistické Nemecko a aj fakt, že v období pandémie odmietal dodržiavať nosenie rúška. V prípade Ľuboša Blahu autori pripomenuli jeho dlhodobé prejavy priazne voči Rusku, obhajovanie anexie Krymu a jeho dve nedávne cesty do Ruska po voľbách do europarlamentu.
Najviac zástupcov má Nemecko, Francúzi chýbajú
Najväčšie zastúpenie v zozname má Nemecko s ôsmimi politikmi, z ktorých jeden pôsobí ako nezávislý a ostatní sú členmi Alternatívy pre Nemecko alebo konkurenčného BSW. Slovensko je so svojimi piatimi menami hneď za ním.
Prekvapením je absencia francúzskych europoslancov. V minulosti totiž práve predstavitelia Národného združenia pod vedením Marine Le Penovej často hlasovali spôsobom, ktorý bol pre Rusko výhodný. Po začiatku invázie sa však strana snažila dištancovať od predchádzajúcej proruskosti a jej poslanci podporili viaceré kľúčové rezolúcie. V poslednom období sa však podľa autorov analýzy opäť vracajú k starším trendom, keď pri približne dvoch tretinách hlasovaní hlasovali proti alebo sa zdržali.
Na strane odporcov viacerých rezolúcií sa objavili aj slovenskí poslanci za Hlas, ktorí boli proti celkovo trikrát. Vplyv Ruska v Európskej únii je dlhodobý. Niektorí politici mu pomáhajú vedome, iní z presvedčenia
Nie je tajomstvom, že Ruská federácia sa v rámci Európskej únie dlhodobo usiluje ovplyvňovať politické dianie. Zahŕňa to aj podporu vybraných strán prostredníctvom finančných darov alebo kontaktov s ruskými tajnými službami. Typickým príkladom je bývalý britský europoslanec Nathan Gill, ktorý priznal prijímanie peňazí od Ruska. Lotyšská expolitička Tatjana Ždanoka je zasa vyšetrovaná pre podozrenie zo spolupráce s ruskou službou FSB, čo ju pripravilo o miesto v europarlamente.
Niektorí poslanci však Rusko podporujú podľa novinárov bez priamej motivácie zvonka, jednoducho z vlastného presvedčenia. Tým podľa odborníkov napĺňajú úlohu takzvaných užitočných nástrojov pre Kremeľ, ktorého dlhodobým cieľom má byť oslabenie a prípadné rozloženie Európskej únie, v ktorej Moskva vidí hospodársku aj politickú konkurenciu.
