Vládou avizovaný návrh o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na iný úrad sa stretol s kritikou aj za našimi hranicami.
Ako sme informovali, poslanci Národnej rady SR začali stredajšie (26. 11.) rokovanie návrhom na transformáciu Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na iný úrad. V pléne ho predstavil minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Problémy súčasného zákona
Nový centrálny Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti má nahradiť doterajší ÚOO, rovnako má prevziať agendu odškodňovania obetí trestných činov od ministerstva spravodlivosti.
Ministerstvo vnútra argumentuje tým, že je potrebné reagovať na aplikačné problémy súčasného zákona, a to predovšetkým v kontexte nedostatočných práv zamestnávateľa chráneného oznamovateľa. Parlament o návrhu rokuje v skrátenom legislatívnom konaní.
Debate v pléne parlamentu sa venovali aj počas piatkového (28. 11.) rokovania. V diskusii vystupujú najmä opoziční poslanci. Návrh kritizujú. Tvrdia, že v jeho dôsledku dôjde k zníženiu ochrany. oznamovateľov protispoločenskej činnosti aj obetí trestných činov. Poukazujú na možný rozpor s európskym právom a nesúlad s Ústavou SR.
Kritika generálneho prokurátora
Kritika prišla aj od generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý v stredu (26. 11.) doručil predsedovi NR SR Richardovi Rašimu (Hlas-SD) list s výhradami.
Ako Žilinka informoval na sociálnej sieti, tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie. Zároveň podľa neho navrhovateľ – ministerstvo vnútra zvolil neštandardný spôsob kreovania nového úradu.
„V právnom štáte by dôvodom zrušenia existujúceho štátneho orgánu nemalo byť rozšírenie jeho kompetencií či reakcia na poznatky aplikačnej praxe,“ píše v príspevku Žilinka.
V nesúlade s právnym štátom
Kritika prichádza aj spoza hraníc. Hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová sa na Európsku komisiu (EK) obrátila s listom, v ktorom poukázala na to, že niekoľko prvkov ohľadne zmeny slovenského zákona o ochrane oznamovateľov, ktoré majú byť prerokúvané budúci týždeň v skrátenom konaní, nie je v súlade so zásadami právneho štátu.
K tomuto záveru dospela analýzou navrhovanej legislatívy na základe Nariadenia EP a Rady EÚ zo 16. decembra 2020 o všeobecnom režime podmienenosti na ochranu rozpočtu Únie. Uvádza sa to na webovej stránke Európskej prokuratúry (EPPO), informuje TASR.
Obmedzenie odhaľovania a vyšetrovania trestných činov
Cieľom navrhovaného zákona je obmedziť ochranu oznamovateľov na niekoľko kategórií osôb, najmä takých, ktoré nie sú priamo zamestnancami subjektov, na ktorých protiprávne konanie sa poukazuje, uvádza sa vo vyhlásení EPPO.
Nedostatočná ochrana všetkých oznamovateľov vrátane policajných zložiek vážne obmedzuje odhaľovanie, nahlasovanie a vyšetrovanie trestných činov, najmä korupcie, dodala prokuratúra.
Spomínaný návrh vlády SR tiež podľa nej zavádza retroaktivitu zmien, ktoré v prípade prijatia priamo ovplyvnia aj živé prípady, ktorými sa zaoberá Európska prokuratúra. Hlavná európska prokurátorka v tejto súvislosti informovala EK, že návrh v prípade prijatia môže negatívne ovplyvniť efektivitu vyšetrovania i celkovú úroveň ochrany finančných záujmov EÚ.
