Príbehy úspechu profesionálnych športovcov bývajú často plné lesku a triumfov, no v prípade obrancu HKM Zvolen, Juraja Valacha (36), sa za hokejovým pancierom skrýva hlboká osobná dráma, ktorá formuje jeho každodennú realitu. Bývalý slovenský reprezentant si v týchto dňoch pripomína nielen aktívnu kariéru, ale najmä pamiatku na svoju zosnulú manželku Simonu († 22), ktorá tragicky zahynula pred rokmi pri pôrode ich dvojičiek.
Emotívna spoveď, ktorú zverejnil pri príležitosti výročia ich prvého rande, poukazuje na jeho neúspešnú snahu nájsť novú partnerku a na priepastné rozdiely, ktoré vníma v súčasnom svete žien.
Krátka láska a 16. výročie prvého rande
Juraj Valach vstúpil do sveta dospelého hokeja v roku 2009. Len 20-ročný mladík, s čerstvými skúsenosťami z úspešného 4. miesta na Majstrovstvách sveta do 20 rokov, sa v tom istom čase, 27. novembra 2009, zoznámil so svojou budúcou manželkou. Simona ho sprevádzala počas najlepších rokov jeho rozbiehajúcej sa kariéry v seniorskej reprezentácii. Ich vzťah vyvrcholil svadbou 16. júna 2015.
Idylka však trvala len krátko. O rok neskôr, presne 27. júna 2016, postihla Juraja Valacha nepredstaviteľná tragédia – Simona zomrela pri pôrode ich dvojičiek. Hokejista tak zostal sám s dvojnásobnou otcovskou a zároveň výchovnou úlohou.
Spoveď na sociálnej sieti: Kontrast medzi čistou dušou a „maskami“
Práve výročie ich prvého stretnutia bolo pre Valacha impulzom na hlbokú a otvorenú spoveď, ktorú zverejnil na sociálnej sieti. Svoje spomienky prepojil s frustráciou z dnešného randenia. Kým v Simoniných očiach videl úprimnosť, v súčasnosti vníma pretvárku a nedostatočnú autentickosť.
„Vo štvrtok to bolo presne 16 rokov, čo sme spolu išli prvýkrát na rande. Pri pohľade do tvojich očí človek vedel, že si čistá duša. Dnes sa človek pozerá skrz osem masiek a nakoniec, keď dáte poslednú masku dolu, dotyčná prezlečie kabát,“ napísal Valach, pričom svoju úvahu doplnil emotikonom slzy, ktorý len potvrdil hĺbku jeho emocionálneho prežívania.
Hoci sa v priebehu rokov s jeho menom spájali rôzne ženy, žiadna nedokázala zaplniť prázdne miesto po Simone, o čom svedčia aj jeho slová pre médiá. Valach s pokorou vyjadril vďačnosť za to, čo prežil, napriek krátkemu trvaniu ich manželstva.
„Mal som krásny vzťah, hoci trval krátko, ale táto osoba sa vždy na mňa pozerala s láskavým pohľadom a spoločný čas sme využili naplno. Priviedla na svet dve deti, chlapca a dievča, za čo som jej nesmierne vďačný. Nie je to ideálne ani ľahké, ale keď vidím, ako žijú niektoré iné páry, tak ja som naozaj vďačný aj za tú krátku chvíľu, ktorú som mohol stráviť so svojou ženou,“ vyjadril sa ťažko skúšaný hokejista.
Neľahká rola slobodného otca: Boj o dvojičky
Okrem pamiatky na Simona je Juraj Valach plne oddaný výchove dvojičiek, Amálie a Jerguša, ktorí majú dnes deväť rokov. Situáciu mu komplikuje fakt, že jeho syn Jerguš si vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Hokejista však robí všetko pre to, aby chlapec, napriek svojim zdravotným prekážkam, žil plnohodnotný život.
Kľúčovú úlohu v náročnom manažmente výchovy a profesionálnej športovej kariéry zohráva Valachova matka. Jej obeta a pomoc sú podľa hokejistu nevyhnutné. Práve táto nadľudská obeta slúži Valachovi ako meradlo pri hľadaní novej partnerky a pri posudzovaní záujmu mladších žien.
„Starostlivosť o deti sa tak stala pre mňa možnou. Síce ďakujem, ale hovorím nie ponukám od 20- až 22-ročných dievčat. Vy máte problém si samy uvariť a chcete mi podávať pomocnú ruku. Naozaj nechcem nikoho uraziť, ale to, čo zvláda moja mama, je nadľudský výkon a mnoho, mnoho žien by to nikdy nezvládlo…“
Hokejista ďalej vysvetľuje, aké náročné je skĺbiť výchovu dieťaťa so špeciálnymi potrebami s profesionálnym športom. „Kto má dieťa so špeciálnymi potrebami, vie, o čom hovorím. Niektoré dni sú také náročné, že sme radi, že ráno máme vôbec energiu postaviť sa z postele. Starostlivosť o deti sa nezastaví a ja musím ísť na tréning alebo zápas,“ dodal Valach.
Jeho úprimné slová tak odkrývajú nielen bolesť zo straty milovanej ženy, ale aj každodenný boj osamelého otca, ktorý napriek hokejovému nasadeniu neustále hľadá oporu pre seba a svoje deti, no neustupuje z vysokých nárokov na autentickosť a silu osobnosti, akú stelesňovala jeho prvá a zatiaľ posledná životná láska.
