Americký technologický gigant Meta Platforms čelí v Európe ďalšiemu zásadnému úderu. Obchodný súd v Madride rozhodol, že prevádzkovateľ Facebooku a Instagramu dlhodobo porušoval pravidlá ochrany osobných údajov a zneužíval správanie používateľov na cielenú reklamu. Výsledkom je povinnosť zaplatiť španielskym médiám takmer pol miliardy eur. Firma sa môže proti verdiktu ešte odvolať.
Hneď po vyhlásení rozsudku sa začala diskusia o dosahu rozhodnutia na celé európske digitálne prostredie. Sudca totiž konštatoval, že Meta si vďaka neoprávnenému spracúvaniu údajov vybudovala značnú konkurenčnú výhodu, z ktorej profitovala dlhé roky. Informuje o tom portál Topky.
Ako Meta pracovala s osobnými údajmi?
Podľa španielskeho súdu Meta nelegálne využívala osobné údaje používateľov Facebooku a Instagramu na behaviorálnu, teda vysoko personalizovanú reklamu. Pri jej zobrazovaní sa používajú informácie o predošlom správaní používateľa – od histórie vyhľadávania až po aktivitu na sociálnych sieťach.
Súd tvrdí, že spoločnosť spracovávala dáta bez dostatočného právneho základu. Kľúčová bola zmena pravidiel z mája 2018, keď Meta po účinnosti GDPR presunula využívanie osobných údajov spod súhlasu používateľa do kategórie „nevyhnutnosti na plnenie zmluvy“. Regulačné orgány tento krok neskôr označili za neadekvátny.
Kto dostane odškodné a koľko Meta zarobila?
Rozsudok priznáva 479 miliónov eur 87 vydavateľom a spravodajským agentúram v Španielsku. Sudca zároveň odhadol, že počas rokov 2018 až 2023 získala firma z reklamy najmenej 5,3 miliardy eur — a to spôsobom, ktorý podľa neho nebol v súlade s GDPR.
Meta sa v auguste 2023 vrátila späť k modelu založenému na výslovnom súhlase používateľov. Španielska žaloba však rieši obdobie pred touto zmenou.
Problémy aj v ďalších krajinách
Španielsko nie je jedinou krajinou, kde Meta čelí obvineniam. Podobná žaloba je v súčasnosti na súde vo Francúzsku. Európska komisia navyše pred rokom uložila spoločnosti pokutu takmer 800 miliónov eur za zneužitie dominantného postavenia na trhu reklamy. Firma podľa EK prepojila službu Facebook Marketplace so sociálnou sieťou tak, že používatelia boli jej ponukám vystavení automaticky, bez možnosti vyhnúť sa im.
Komisia začala vyšetrovanie už v roku 2021, keď Meta ešte niesla názov Facebook. Po viacerých listinách, námietkach a odpovediach prišiel verdikt v roku 2023.
Politický tlak stúpa
Napätie okolo spoločnosti narastá aj v samotnom Španielsku. Premiér Pedro Sánchez oznámil, že parlamentný výbor začne vyšetrovať možné narušenie súkromia používateľov Facebooku a Instagramu.
Meta rastie, no zisky padajú
Ekonomické výsledky firmy ukazujú, že tlak regulátorov prichádza v období zmiešaných hospodárskych čísiel. Meta v treťom štvrťroku zvýšila tržby o 26 percent na 51,2 miliardy dolárov. Čistý zisk však medziročne klesol o 83 percent na 2,7 miliardy dolárov, najmä pre mimoriadne náklady súvisiace s americkým daňovým zákonom.
ZMOS: Ochrana duševného zdravia detí musí byť prioritou
Predseda ZMOS Jozef Božik uviedol, že podporuje odporúčanie EP, pričom apeluje na slovenskú vládu: „Ak EP hovorí o dvoch kategóriách, to znamená, že do 13 rokov absolútny zákaz a do 16 rokov s povolením rodičov, osobne by som bol najradšej, keby sme dokázali urobiť kompromis, aby bol do 15 rokov absolútny zákaz.“
Božik zároveň zdôraznil, že cieľom je chrániť duševné zdravie detí a znížiť škodlivé vplyvy sociálnych sietí, ktoré môžu negatívne ovplyvniť ich vývoj.
Harmonizovaná hranica a rodičovský súhlas
Európsky parlament navrhuje jednotnú minimálnu hranicu 16 rokov pre prístup k sociálnym sieťam, platformám na zdieľanie videí a AI chatbotom. Deti vo veku od 13 do 16 rokov by mali mať prístup len so súhlasom rodičov, čím by sa mala zabezpečiť väčšia ochrana a kontrola nad online aktivitou mladistvých.
