Nasa zaznamenala dôkazy elektrických výbojov v atmosfére Marsu, čo naznačuje, že červená planéta je schopná bleskov. Tieto objavy môžu mať zásadný vplyv na pochopenie marsovskej klímy, atmosférickej chémie a budúcnosť ľudskej či robotickej misie na planétu.
Nové zistenia priniesli údaje z roveru Perseverance, ktorý pristál na Marse v roku 2021 a posledné štyri roky skúma oblasť krátera Jezero. Elektrické výboje, označené ako „mini blesky“, zachytili zvukové a elektromagnetické záznamy prístroja SuperCam. Podľa vedcov sa tieto javy objavovali najmä v súvislosti s prachovými vírmi a frontami prachových búrok. Informuje o tom portál BBC.
Mini blesky a prachové víry
Prachové víry, malé víriace stĺpy vzduchu vznikajúce zo zahrievajúceho sa povrchu, môžu generovať elektrické výboje v dôsledku pohybu častíc. Tím francúzskych vedcov analyzoval 28 hodín mikrofonových záznamov roveru počas dvoch marsových rokov (1 374 dní podľa Zeme) a identifikoval pravidelné elektrické výboje spojené s týmito atmosférickými javmi.
Vedúci výskumu, Dr. Baptiste Chide z Francúzskeho inštitútu pre výskum astrofyziky a planetológie, označil objav za „zásadný“ s priamymi dôsledkami pre chemické procesy v atmosfére, klimatické podmienky, obytnosť planéty a budúcnosť robotickej i ľudskej prieskumnej misie. Podľa neho sa Mars týmto objavom pridáva k planétam, kde je známa elektrická aktivita atmosféry – k Zemi, Saturnu a Jupiteru.
Odborné zhodnotenie a opatrnosť
Partiklový fyzik Dr. Daniel Pritchard v prestížnom časopise Nature upozornil, že hoci záznamy „poskytujú presvedčivé dôkazy o výbojoch spôsobených prachom“, pretože výboje boli iba počuté a nie vizuálne potvrdené, „určitá pochybnosť o tom, či išlo o skutočný marsovský blesk, zostane“. Podľa neho bude diskusia o objave pokračovať aj naďalej.
Mars ako cieľ pre hľadanie života
Objavy elektrických výbojov prichádzajú v čase, keď vedci na Marse objavili aj kamene s neobvyklými znakmi – tzv. leopardie škvrny a makové semienka. Minerály v týchto útvaroch vznikli chemickými reakciami, ktoré by mohli súvisieť s dávnymi mikroorganizmami. Hoci je možné, že vznikli geologickými procesmi, Nasa ich považuje za potenciálne najjasnejší dôkaz života, aký bol na Marse kedy nájdený.
Dnes je Mars chladná a suchá planéta, no dôkazy naznačujú, že pred miliardami rokov mal hustú atmosféru a tekutú vodu. Práve preto je oblasť krátera Jezero zaujímavá – ukazuje znaky bývalého delty a povrchu schopného udržať vodu, čo z nej robí sľubné miesto pre hľadanie minulého života.
Kozmická fosília z inej hviezdnej sústavy
ATLAS prichádza spoza hraníc našej slnečnej sústavy a je len tretím objektom svojho druhu, ktorý sme mali možnosť detailne skúmať, píše portál imeteo.sk.
„Materiál, ktorý obsahuje, pochádza z prostredia inej hviezdy a môže byť starý miliardy rokov,“ vysvetľujú vedci. Kométa je preto považovaná za akúsi kozmickú fosíliu, nesúcu informácie o formovaní iných planetárnych systémov.
NASA nasadila 15 sond a teleskopov
Na zachytenie čo najväčšieho množstva údajov o ATLAS-e NASA využila až pätnásť rôznych prístrojov, vrátane James Webba, sondy Lucy či Mars Reconnaissance Orbiter. „Sondy pri Marse či vo vzdialenejších oblastiach dokázali využiť priaznivé pozorovacie uhly a zachytiť detaily, ktoré by inak unikli,“ dodávajú experti.
Chemické prekvapenia kométy
Infračervené dáta odhalili, že kométa uvoľňuje značné množstvo oxidu uhličitého a ľadu, pričom pomer CO₂ k vodnej pare je vyšší než pri kométach zo Slnečnej sústavy. Navyše obsahuje prekvapivo veľa niklu, dokonca viac než železa. „Tieto chemické rozdiely naznačujú, že kométa vznikala v prostredí, ktoré sa od nášho slnečného systému výrazne líšilo,“ dodávajú vedci.
Hoci sa na internete objavili úvahy, že by ATLAS mohol byť mimozemskou sondou, odborníci tieto dohady vyvracajú: „Nevykazuje žiadne stopy technológie, žiadne umelé manévre ani inú anomáliu, ktorá by naznačovala inteligentný pôvod,“ potvrdili vedci.
Každé pozorované správanie, od uvoľňovania plynov po pohyb, zodpovedá klasickým kometárnym procesom, len s odlišným chemickým zložením.
