Pod nohami obyvateľov východnej Afriky sa deje niečo, čo v budúcnosti totálne prepíše mapu sveta. Hlboko v útrobách Zeme objavili vedci geologický fenomén, ktorý pripomína bijúce srdce planéty.
Rytmické pulzy roztavenej horniny pomaly, ale isto trhajú kontinent na dve časti a pripravujú pôdu pre vznik úplne nového oceánu. Píše o tom aj Science Daily.
Oblasť Afar v Etiópii je pre geológov tým, čím je pre astronautov Mesiac – fascinujúcim laboratóriom, kde môžu sledovať procesy, ktoré sú inde skryté. Práve tu sa stretávajú tri tektonické zlomy a zemská kôra dostáva poriadne zabrať. Najnovší výskum vedený vedcami z Univerzity v Southamptone však odhalil, že proces delenia kontinentu nie je plynulý, ako sa doteraz predpokladalo.
Pod povrchom sa nachádza masívna časť horúceho plášťa, ktorý sa správa nečakane dynamicky. Namiesto stáleho tlaku vystreľuje smerom nahor prúdy magmy v pravidelných intervaloch. Tento mechanizmus funguje ako hydraulický lis, ktorý zospodu tlačí na zemskú kôru a núti ju ustúpiť.
Pevná skala sa mení na plastelínu
Aby sme pochopili, čo sa tam dole deje, musíme zabudnúť na predstavu zeme ako nezničiteľného kameňa. Tektonické dosky sa v zónach, ako je Afar, správajú skôr ako mäkká plastelína. Keď na ne pôsobí sila z dvoch strán, začnú sa naťahovať a stenčovať.
Tento proces trvá milióny rokov, no výsledok je nevyhnutný – materiál sa nakoniec pretrhne. Práve v tom momente vznikne priestor pre zrod nového oceánskeho dna. Vedúca autorka štúdie, doktorka Emma Watts, vysvetľuje prelomové zistenie: „Zistili sme, že plášť pod Afarom nie je jednotvárny ani stacionárny – pulzuje a tieto pulzy nesú odlišné chemické podpisy. Tieto stúpajúce pulzy čiastočne roztaveného plášťa sú usmerňované trhlinami v doskách nad nimi.“
Zem má vlastný tep a tepny
Výskumníci analyzovali viac ako 130 vzoriek vulkanických hornín, aby zrekonštruovali históriu týchto erupcií. Výsledky ukázali niečo, čo pripomína geologický čiarový kód – chemické pásy, ktoré sa opakujú naprieč celým systémom trhlín.
Profesor Tom Gernon, spoluautor štúdie, použil na vysvetlenie tohto javu medicínsku analógiu. Podľa neho tieto chemické pruhy naznačujú, že zemský plášť pulzuje ako srdce. Zaujímavé je, že rýchlosť a intenzita týchto pulzov závisí od toho, čo sa deje na povrchu. „V rýchlejšie sa rozširujúcich trhlinách, ako je tá v Červenom mori, putujú tieto pulzy efektívnejšie a pravidelnejšie, podobne ako pulz cez úzku tepnu,“ dodáva Gernon.
Čo to znamená pre budúcnosť?
Tento objav nie je len teoretickým cvičením pre akademikov. Pochopenie toho, ako sa hlbinné prúdy magmy „rozprávajú“ s tektonickými doskami na povrchu, má zásadný význam pre predpovedanie prírodných katastrof.
Dynamika pod Afarom totiž priamo ovplyvňuje sopečnú činnosť a zemetrasenia v regióne. Doktor Derek Keir upozorňuje, že vývoj týchto hlbinných výzdvihov je úzko spätý s pohybom dosiek nad nimi. Magma si hľadá cestu najmenšieho odporu a prúdi tam, kde je zemská kôra najtenšia. Afrika sa nám teda trhá pred očami a hoci nový oceán neuvidíme zajtra, proces jeho zrodu je búrlivejší, než sme si mysleli.
