Návrh zaviesť minimálnu zrážku približne desať eur mesačne by mohol zásadne zmeniť správanie ľudí, ktorí majú dlhodobo otvorené exekúcie. Myšlienku podporujú exekútori aj inkasné spoločnosti, podľa ktorých nejde o trest, ale o spôsob, ako motivovať dlžníkov k pravidelnému kontaktu so systémom a k zodpovednejšiemu prístupu.
Takáto suma nie je vysoká a nemala by výrazne ovplyvniť životnú úroveň ľudí v exekúcii, no zároveň predstavuje jasný signál, že povinnostiam sa nemožno donekonečna vyhýbať.
Ako uviedli peniaze.sk, dnes sa medzi dlžníkmi objavuje skupina ľudí, ktorí sa exekúciám úspešne vyhýbajú – nepriznávajú príjmy, nechávajú si peniaze posielať na cudzie účty alebo fungujú výlučne s financami v zahraničí. Práve takáto minimálna zrážka by mala vytvoriť základnú hranicu, ktorú by musel splniť každý, kto má dlh, bez ohľadu na to, či sa prezentuje ako bezpríjmový.
Kto by pocítil zmenu najviac?
Dnešné pravidlá zrážok zo mzdy umožňujú exekútorom siahnuť na časť príjmu až po odrátaní životného minima a jeho zvýšených verzií, ak dlžník živí ďalšie osoby. Pri bežných dlhoch tak dlžníkovi ostáva až 140 percent životného minima. V praxi to znamená, že mnohí platia len minimálne, a tí, čo neoficiálne nepracujú, neplatia vôbec.
Systém, v ktorom môže byť exekúcia po 60 mesiacoch uzavretá ako nevymožiteľná, prirodzene vytvára priestor pre šikovných „neplatičov“. Minimálna paušálna zrážka má tento priestor zúžiť a prinútiť k účasti aj tých, ktorí dlhodobo fungujú mimo oficiálnych finančných tokov.
Organizácie upozorňujú, že nízke zrážky neškodia len veriteľom, ale aj verejným inštitúciám. Štát, mestá a obce patria medzi najväčších veriteľov v exekučných konaniach a ide o peniaze, ktoré výrazne chýbajú napríklad v zdravotnom a sociálnom systéme.
Medzi najčastejšie argumenty za zavedenie minimálnej zrážky patria:
- zvýšenie disciplíny pri splácaní dlhov,
- vytvorenie rovnakých pravidiel pre všetkých dlžníkov,
- obmedzenie praktík vyhýbania sa exekúciám,
- stabilnejší príjem pre veriteľov aj verejný sektor.
Asociácia slovenských inkasných spoločností zároveň pripomína, že súčasný systém podľa nich „odmeňuje nezodpovedných na úkor zodpovedných občanov.
Ako by sa zmenil každodenný život dlžníkov?
Zavedenie povinnosti odvádzať aspoň symbolickú sumu by nemalo byť pre väčšinu dlžníkov likvidačné. Naopak, môže ich prinútiť udržiavať oficiálne príjmy a pravidelne komunikovať so svojím exekútorom. Pre tých, ktorí sa roky spoliehajú na medzery v systéme, by to však znamenalo zásadnú zmenu – už by neexistoval spôsob, ako z exekúcie úplne „uniknúť“.
Nové pravidlo by tak mohlo zmeniť nastavenie celého procesného prostredia. Aj malá povinná mesačná suma by ukončila obdobie, v ktorom sa dalo exekúcii vyhnúť tým, že človek akoby „neexistoval“. Pre dlžníkov by to bol impulz riešiť svoje záväzky skôr a systematicky, namiesto čakania na to, že sa exekúcia po rokoch sama skončí.
