Prieskum volebných preferencií ukazuje pokračujúce oslabenie koaličných strán a naopak rast opozičných či mimoparlamentných hnutí.
Koalícia v dlhodobom horizonte zažíva v prieskumoch pozvoľný pokles. Situácia sa zhoršuje natoľko, že by súčasný trojlístok nemohol vzniknúť, keďže SNS sa často ocitá výrazne pod hranicou zvoliteľnosti, prípadne pod tromi percentami, kedy stráca nárok na finančnú kompenzáciu nákladov.
Hlas na minime
Agentúra IPSOS realizovala pre Denník N v závere novembra prieskum na vzorke 1 018 respondentov, ktorí by odovzdali hlas strane, ktorú si vedia predstaviť v parlamente.
Prvenstvo si naďalej udržuje opozičné Progresívne Slovensko (PS), ktoré by si pripísalo 23,6 percent hlasov. Vládne strany zažívajú najnižšiu podporu voličov, čo sa premieta do klesajúcich preferencií. Druhý Smer-SSD by volilo 17,8 percent opýtaných.
Po tom, čo Matúš Šutaj Eštok prebral koaličný Hlas-SD od prezidenta Petra Pellegriniho, sa od približne 17 percent začali postupne vzďaľovať a dnes dosahujú najhoršie výsledky, ktoré sú o viac než polovicu menšie než pred niekoľkými mesiacmi. Tentokrát by sa ocitol až na piatej priečke so 7,8 percentami.
Extrémisti rastú
Prieskum sa realizoval po protivládnych protestoch 17. novembra, takzvanej kriedovej revolúcii, ktorú spustil gymnazista z Popradu či súdnej prehre Šutaja Eštoka s čurillovcami, čo zdôvodnil tým, že si nekontroluje elektronickú schránku, a preto nereagoval na výzvy súdu, aby sa dostavil na vypovedanie.
Tretí člen koalície, Slovenská národná strana, sa v mnohých prieskumoch verejnej mienky drží na nízkych číslach. U agentúry IPSOS by ju koncom novembra volilo len 2,2 percent voličov.
Naopak, niektoré strany, ktorých poslanci by zasadli v národnej rade do lavíc, sa dostávajú k hranici 10 percent. Kým štvrté Hnutie Slovensko sa ocitlo tesne pod ňou s 9,5 percentami, mimoparlamentnej extrémistickej Republike by hlas odovzdalo 10,7 percent voličov.
Otázny vznik koalície
Do parlamentu by sa ešte prebojovala trojica opozičných strán, ktoré vyjadrili záujem zostaviť vládnu koalíciu v prípade víťazstva, avšak ich čísla nie sú dostatočne vysoké na hladký vznik troj- či štvorkoalície. SaS by volilo 6,7 percent, KDH si postupne pohoršilo a kleslo na súčasných 5,5 percent a Demokrati, ktorí sa v rôznych prieskumoch hýbu v tesnej blízkosti nad alebo pod hranicou zvoliteľnosti, by získali 5,1 percent.
Výsledky volieb
| Politická strana | Výsledky (%) | Počet kresiel v parlamente |
|---|---|---|
| PS | 23,6 | 41 |
| Smer-SSD | 17,8 | 31 |
| Republika | 10,7 | 19 |
| Hnutie Slovensko | 9,5 | 16 |
| Hlas-SD | 7,8 | 13 |
| SaS | 6,7 | 12 |
| KDH | 5,5 | 9 |
| Demokrati | 5,1 | 9 |
| Maďarská Aliancia | 3,7 | --- |
| Sme rodina | 2,8 | --- |
| SNS | 2,2 | --- |
| Právo na pravdu | 1,3 | --- |
Víťazom volieb by sa tak stalo PS so 41 poslancami. Na vznik koalície je potrebných najmenej 76 poslancov, čo by nedokázali dosiahnuť ani strany z opačného „brehu“. Smer, Republika a Hlas by mali iba 63 členov a ani prípadná spolupráca s kresťanmi by nebola dostačujúca pre štvorkoalíciu (72 poslancov).
Štvorica strán PS, SaS, KDH a Demokrati už viackrát dala najavo, že by fungujúcu vládu chceli zložiť iba z týchto strán bez Igora Matoviča, avšak Hnutie Slovensko je čoraz silnejším jazýčkom na váhe.
Štvorkoalícia by mala len 71 poslancov, zatiaľ čo spolu s Igorom Matovičom, ktorý vie dodať 16 členov, by vytvorili silnú päťkoalíciu o 87 poslancoch. Otázne zostáva, ako by názorovo rozdielne strany mohli dovládnuť do konca štvorročného obdobia bez pádu vlády.
