Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok sa opäť ocitol v centre diania. Tentoraz sa na jeho konanie pozrela priamo generálna prokuratúra.
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok len pred pár týždňami prehral kontumačne súd s bývalými policajnými vyšetrovateľmi okolo Jána Čurillu a dnes sa opäť dostal do centra diania.
Obídenie kritizovaného úradu
Ako informujú Aktuality, generálna prokuratúra napadla protestom jeho rozhodnutie, podľa ktorého Eštok, spolu so šéfom policajnej inšpekcie Branislavom Zurianom, preradil bývalého riaditeľa vyšetrovacieho tímu Kuciak Petra Juhása na okresné riaditeľstvo do Levíc.
Hlavným dôvodom v tejto veci je obídenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ktorého súčasťou je samotný Juhás na pozícii chráneného oznamovateľa protispoločenskej činnosti, rovnako ako aj čurillovci. Policajti Peter Juhás podal trestné oznámenie v kauze Rozuzlenie.
„Po tom, ako som sa dozvedel o právoplatnom uložení sankcie ministerstvu vnútra zo strany Úradu na ochranu oznamovateľov v mojom prípade, som požiadal generálnu prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu riaditeľa Úradu inšpekčnej služby, ako aj ministra vnútra, ktorý bol v tomto prípade odvolacím orgánom. Prokurátor generálnej prokuratúry sa podľa upovedomenia, ktoré mi bolo zaslané, stotožnil s mojimi výhradami a tým, že podal protest, konštatuje protiprávnosť vydaných rozhodnutí,“ ozrejmil Juhás.
Nevyžiadal súhlas úradu
Generálny prokurátor Maroš Žilinka tak podal ďalší z protestov, ktorým sa odvoláva na porušenie legislatívy zo strany Matúša Šutaja Eštoka a Branislava Zuriana. Podobná situácia nastala aj v prípade policajta Pavla Ďurku, ktorému minister vnútra zakázal personálnym rozkazom vykonávať činnosť a bol nútený zotrvať v „domácom väzení“.

Keďže minister vnútra konal bez toho, aby pred tým podal žiadosť o súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, Ďurka podal sťažnosť na ministerstvo.
„Podľa názoru správneho súdu bol potrebný predchádzajúci súhlas úradu,“ vyhlásil predseda senátu Juraj Štorcel. Súd sa tak nestotožnil s postojom ministerstva, ktoré tvrdilo, že nie je nutné rešpektovať právny predpis. Policajt sa tak bude môcť vrátiť späť do služby a musia mu doplatiť celý ušlý plat za dva roky.
Pokiaľ rezort vnútra neakceptuje protest Maroša Žilinku v prípade policajta Petra Juhása, generálny prokurátor sa opäť obráti na súd so správnou žalobou.

Kritické výroky
Úrad na ochranu oznamovateľov sa stal tŕňom v oku koaličných poslancov po poslednom prehratom súde s čurillovcami.
Sudca Mestského súdu Bratislava IV totiž rozhodol o tom, že sa za svoje výroky musí jednak verejne ospravedlniť, ale tiež každému z policajtov vyplatiť nemalú čiastku.
Ján Čurilla, Pavol Ďurka, Štefan Mašin, Milan Sabota, Branislav Dunčko a Róbert Magula majú dostať odškodné po 15-tisíc eur, čo predstavuje spolu 90-tisíc eur, za slová o zločincoch, mafiánoch, partičke grázlov či ohýbačov spravodlivosti.
Okrem toho Šutaj Eštok zaplatí zo svojho ďalšie tisíce eur za úroky z omeškania a odmien pre exekútora, čo vyplynulo z rozsudku „pre zmeškanie žalovaného“. Minister vnútra ale spochybnil postup súdu, ktorý podľa neho rozhodol bez riadneho dokazovania a bez toho, aby ho vypočul.
Takýto verdikt označil za podozrivý a politicky motivovaný, a preto podal kasačnú sťažnosť. Teraz je na ťahu opäť justícia – súd musí posúdiť ministrov návrh na zrušenie rozsudku, pričom sa k nemu bude môcť vyjadriť aj protistrana.

Expresné zasadnutie
V sobotu 22. novembra vláda mimoriadne zasadla, aby prišla s jediným návrhom, ktorý zruší doterajší úrad a nahradí ho nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Ten prevezme aj agendu odškodňovania obetí, ktorá bola doteraz v pôsobnosti ministerstva spravodlivosti.
Návrh pritom riešia v skrátenom legislatívnom konaní, čo kritizoval prokurátor Maroš Žilinka. Negatívne hlasy prišli aj spoza hraníc, keď hlavná európska prokurátorka Laura Codruța Kövesiová sa na Európsku komisiu (EK) obrátila s listom, v ktorom poukázala na to, že niekoľko prvkov ohľadne zmeny slovenského zákona o ochrane oznamovateľov, nie sú v súlade so zásadami právneho štátu.


