Transformáciu Úrad na ochranu oznamovateľov na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti posunul parlament do druhého čítania. Zmenu podporili len koaliční poslanci. Ich rozhodnutie neovplyvnil ani protestný pochod odporcov zákona pred sídlo úradu.
Nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti má mať podľa predkladateľov posilnené právomoci a okrem agendy oznamovateľov trestnej činnosti by mal riešiť aj agendu odškodňovania obetí trestných činov.
„Zriaďuje sa úrad ako nezávislý orgán štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou, ktorý má chrániť práva a oprávnené záujmy obetí trestných činov a oznamovateľov pri oznamovaní protispoločenskej činnosti. Ide o novú právnu úpravu v tom zmysle, že po prvýkrát spája pod jednu inštitúciu agendu obetí trestných činov aj oznamovateľov trestnej činnosti,“ vysvetlilo svoj zámer ministerstvo vnútra.
Rezort tvrdí, že po zriadení nový a jednotný úrad bude môcť okamžite a koordinovane zabezpečiť ochranu ohrozených osôb.
„Existujúci model inštitucionálnej ochrany obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti je v súčasnosti rozdelený medzi viaceré štátne orgány, čo vedie k jeho zníženej efektivite a k praktickému oslabeniu garancie práv obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti,“ dodáva ministerstvo vnútra.
Rovnaké práva pre zamestnanca aj zamestnávateľa
Zaviesť sa má aj mechanizmus zrovnoprávnenia postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Po novom by napríklad mohol zamestnávateľ chráneného oznamovateľa do 15 dní od doručenia oznámenia požiadať správny orgán či prokurátora, aby preskúmal rozhodnutie, ktorým sa poskytla ochrana.
„V prípade, že prokurátor nedá zamestnancovi ochranu, tak ten má možnosť opravného prostriedku. Môže požiadať, aby bolo nedanie ochrany preskúmané nadriadeným prokurátorom alebo prokuratúrou. (…) V zákone však nemáme, aby nadriadený prokurátor mohol preskúmavať na podnet a na opravný prostriedok, ktorý má zamestnávateľ, celé rozhodnutie. O to sa tu usilujeme, aby sme zrovnoprávnili v tomto istým spôsobom postavenie zamestnanca a zamestnávateľa,“ obhajoval návrh zákona podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD).
Pre zamestnávateľa sa tiež navrhuje možnosť pravidelnej revízie opodstatnenosti trvania ochrany chráneného oznamovateľa.
„Súčasné znenie zákona nijak nezohľadňuje časové aspekty a potenciálne značne dlhú dobu, počas ktorej je oznamovateľ chránený bez toho, aby sa mohli zohľadňovať zmenené okolnosti od času, keď bola ochrana poskytnutá,“ doplnil predkladateľ zákona. O preskúmanie by sa malo dať požiadať aj opakovane, najskôr však po šiestich mesiacoch od predchádzajúcej žiadosti.
Rozprava rozdelila parlament
Návrh zákona, rozdelil poslancov na dva tábory – koalícia návrh obhajuje, opozícia zasa hovorí o snahe vlády politicky ovládnuť úrad a zbaviť sa jeho riaditeľky.
„Vznikne nástupnícka organizácia, ale tie právomoci zostávajú úplne rovnaké, tí ľudia tam ostávajú úplne rovnakí. Jedine osoba riaditeľa sa vymení,“ obhajoval návrh zákona poslanec Miroslav Čellár (Hlas-SD).
„Ide o atentát na spravodlivosť… ak bude koalícia naďalej kriviť právo, tak dopadne zle,“ varoval predseda Hnutia Slovensko Igor Matovič.
„Je to koniec nezávislej inštitúcie a koniec ochrany oznamovateľov korupcie. Je to rozpor s európskym právom. Je to ohrozenie peniazov z plánu obnovy. Je to fakticky pozvánka pre Európsku komisiu, aby nám dala pokuty, aby začala konanie proti SR, aby nám zastavila eurofondy,” upozornila v rozprave poslankyňa Mária Kolíková (SaS).
Prezident dvíha prst
O urýchlenej transformácii úradu nie je presvedčený ani prezident Peter Pellegrini.
„Dodnes som z tej debaty nepochopil tú urgentnosť toho celého. Pretože ten úrad je taký maličký, že ak by sme hovorili, že to je v rámci konsolidácie, tak to je úplne nič v rámci rozpočtu. Myslím si, že problémov na Slovensku máme podstatne viac, ako momentálne riešiť Úrad na ochranu oznamovateľov,“ povedal novinárom prezident.
Predkladateľovi zákona tiež odkázal, že nie je isté, či schválený zákon podpíše. Pripomeňme, že prezident Peter Pellegrini je stále čestný predseda strany Hlas-SD a vrátením zákona by išiel proti strane, ktorú zakladal.
„Je to na predkladateľovi, aby si toto odkomunikoval s pánom prezidentom, či má dôsledne naštudovaný tento zákon. Mám taký pocit, že ešte v rámci druhého čítania môže prísť k nejakým úpravám, aby už neboli žiadne pochybnosti o tom, či tento zákon má alebo nemá zmysel,“ myslí si predseda poslaneckého klubu Hlas-SD v NR SR Róbert Puci.
Poslanci rokujú o návrhu zákona o transformácii ÚOO na nový Úrad na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti v skrátenom legislatívnom konaní. Účinnosť by mal nadobudnúť dňom vyhlásenia.
