Keď vláda stavila na transakčnú daň ako na stabilný zdroj príjmov, očakávala, že do rozpočtu prinesie stovky miliónov eur navyše. Realita však ukázala úplne iný scenár. Po siedmich mesiacoch fungovania sa výber drží len na približne polovici toho, čo bolo pôvodne naplánované. Ambiciózny odhad presahujúci 575 miliónov eur sa rozplýva a do štátnej pokladnice zatiaľ prišlo len niečo cez 283 miliónov.
Ministerstvo financií muselo počas roka niekoľkokrát meniť svoje prognózy, čo je pri tak dôležitej dani varovným signálom. Odhady klesali postupne – najprv na 420 miliónov, potom na 390 miliónov. Aktuálne čísla však naznačujú, že ani tieto upravené očakávania sa nesplnia. Ak sa trend nezmení, konečný výsledok môže zostať približne pri 370 miliónoch, čo je citeľný prepad oproti pôvodnému plánu.
Daň, ktorá skôr odrádza než funguje
Odborníci sa zhodujú, že transakčná daň bola nastavená neštandardne a nerovnomerne. Kľúčovým problémom je rozdiel medzi hotovostnými platbami a bezhotovostnými prevodmi. Kým všetko, čo prejde bankovým účtom, sa zdaňuje, hotovosť zostáva mimo dosahu. Firmy preto prirodzene prechádzajú k takým riešeniam, ktoré ich zaťažia menej.
Daňová odborníčka Silvia Hallová na finsider.sk upozorňuje, že tento systém motivuje podniky, aby svoje operácie presúvali mimo oficiálnych kanálov. Výsledkom nie je len nižší výber samotnej transakčnej dane, ale aj pokles iných dôležitých príjmov štátu.
Mnohé firmy sa tak snažia minimalizovať svoje povinnosti spôsobmi, ktoré vedú k menšej transparentnosti. To následne oslabuje kontrolu nad pohybom peňazí a sťažuje odhaľovanie rizikových operácií.
Medzi najčastejšie dôsledky patrí:
- širšie využívanie hotovostných platieb
- znižovanie oficiálne priznávaných príjmov
- presúvanie transakcií mimo bankového systému
- zvyšovanie priestoru pre neformálne a neoveriteľné operácie
Rast šedej ekonomiky ako nežiadaný efekt
Okrem nižšieho výberu daní vzniká aj ďalší problém: rast neoficiálnej ekonomiky. Ak podniky fungujú viac „v hotovosti“, vytvára sa priestor pre netransparentné finančné toky, ktoré sú pre štát ťažko kontrolovateľné.
Podľa odborných názorov ide o krok, ktorý môže dlhodobo poškodzovať celý ekonomický ekosystém. Namiesto toho, aby daň prinášala stabilný príjem, prispieva k oslabeniu dôvery v systém, znižuje jeho efektivitu a zároveň sťahuje časť ekonomických aktivít do sivej zóny.
Transakčná daň tak nakoniec nerobí to, čo mala: nezarába, ale odrádza. A práve to je dôvod, prečo sa minister Kamenický prerátal.
