Európa ešte pred dvomi dekádami verila, že zelená revolúcia jej prinesie lacnú a stabilnú energiu. Dnešný obraz je však omnoho komplikovanejší. Elektrina patrí medzi najdrahšie na svete, priemysel naráža na hraničné limity konkurencieschopnosti a domácnosti váhajú s modernizáciou vykurovania. Kontinent síce znáša vysoké náklady na transformáciu, no jej benefity prichádzajú pomalšie, než sa čakalo.
Najviditeľnejšie je to na cenách energií. Nemecko má najdrahšiu domácu elektrinu spomedzi rozvinutých štátov a britský priemysel platí rekordné sumy. V porovnaní s USA je európska priemyselná elektrina približne dvojnásobne drahšia, čo výrazne brzdí výrobu a investície. Za týmto vývojom stoja najmä štrukturálne problémy:
- vysoké náklady na sieťové poplatky a regulácie,
- preťažené a slabo prepojené siete,
- drahý systém uhlíkových povoleniek,
- rýchle utlmovanie fosílnych zdrojov.
Výhľad navyše nenaznačuje rýchle zlepšenie. Spotreba má rásť oveľa pomalšie než v USA, a to najmä preto, že mnohé domácnosti aj firmy obmedzujú elektrifikáciu pre vysoké ceny.
Technológie, ktoré mali zachrániť budúcnosť, ale..
Ako uviedlo openiazoch.sk, európske plány počítali s masovým rozšírením tepelných čerpadiel, zeleného vodíka či elektromobility. No realita ukazuje, že ich potenciál naráža na ekonomické a technické prekážky. Počet nových tepelných čerpadiel rastie podstatne pomalšie, než predpokladali strategické dokumenty Bruselu. Dôvodom sú vysoké počiatočné náklady, nedostatok montážnikov, slabé dotácie aj prirodzená obava domácností investovať do drahých riešení.
Podobne dopadla vodíková stratégia. Ambície vyrábať 10 miliónov ton zeleného vodíka sa rozplývajú – aktuálne odhady hovoria o zlomku plánovaného objemu. Problémom je najmä extrémne vysoká energetická náročnosť, ktorá sa v prostredí drahej elektriny jednoducho nevypláca. Meškajú aj projekty obnoviteľných zdrojov a štáty začínajú otvorene priznávať, že pôvodné ciele nie sú reálne.
Ani trh s elektromobilmi neprináša taký efekt, aký sa očakával. Hoci ich predaj porastie, v celkovej spotrebe energie dopravy bude ich podiel stále nízky. Nabíjacia infraštruktúra rastie pomalým tempom a automobilky upozorňujú na slabší dopyt.
Priemysel slabne a dátové centrá zvyšujú tlak na siete
Energeticky náročné odvetvia sú už dnes pod výrazným tlakom. Chemický priemysel, sklárstvo, hutníctvo či automobilky zvažujú presun výroby mimo Európy. Zatváranie fabrík v Nemecku a Spojenom kráľovstve signalizuje, že kontinent čelí najväčšiemu útlmu od roku 2008. Kým USA a Ázia kombinujú rôzne zdroje energie, Európa sa pustila cestou striktného obmedzovania fosílnych palív, čo zvyšuje náklady a vyvoláva investičnú migráciu.
Ďalšou výzvou sú dátové centrá, ktorých spotreba rastie dvojciferným tempom. Do konca desaťročia môžu dosiahnuť spotrebu porovnateľnú s celým Holandskom. Niektoré štáty preto zavádzajú obmedzenia na nové projekty, keďže infraštruktúra nestíha rásť.
Prognózy naznačujú, že bez masívnych investícií do sietí, jadra a akumulačných kapacít bude Európa strácať pozície ešte rýchlejšie. Analytici zároveň upozorňujú, že klimatické ciele sa bez zásadných zmien nepodarí naplniť a náklady transformácie budú naďalej rásť.
