Slováci môžu do Milána lietať z Bratislavy šesťkrát týždenne. Od začiatku roka 2026 však v tomto talianskom meste vstúpi do platnosti zákaz používania kľúčových schránok umiestnených na verejných priestranstvách. Tieto schránky sa často využívajú pri krátkodobom ubytovaní na samoobslužný check-in hostí.
Mestské zastupiteľstvo prijalo nové pravidlá, ktoré sa konkrétne sústreďujú na to, kde môžu byť schránky umiestnené. Zákaz sa bude týkať skrýš upevnených na verejných prvkoch ako sú dopravné značky, ploty, brány, stĺpy verejného osvetlenia či ďalšie konštrukcie nachádzajúce sa na mestskom pozemku, uvádzajú tvnoviny.sk.
V prípade porušenia bude hrozí pokuta najviac štyristo eur a zároveň povinnosť uhradiť aj výdavky spojené s odstránením schránky. Podľa argumentov mesta ide bez povolení a zaplatenia miestnych poplatkov o zneužívanie verejného majetku na súkromný účel.
Uznesenie sa opiera aj o bezpečnostné hľadiská. Vyšetrovania súdov poukazujú na to, že kľúčové schránky môžu byť zneužité pri trestnej činnosti, napríklad na distribúciu drog. Všetci vlastníci ubytovaní majú tridsať dní na to, aby ich odstránili. Ak to neurobia, bude im uložená sankcia a dodatočné náklady za odstránenie zo strany mesta.
Miláno nie je v rámci Talianska osamotené. Podobné opatrenia platia aj vo Florencii, Bologni, Ríme a Benátkach. Vo Florencii podľa uznesenia z februára 2025 musia byť schránky odstránené v priebehu desiatich dní a mesto ukladá administratívne pokuty za ich ponechanie.
Za státie v kolóne vrátenie peňazí
V Taliansku pripravujú aj inú zásadnú novinku, ktorá má priniesť vodičom spravodlivejší systém platenia mýta pri dopravných komplikáciách. Mechanizmus zavedený regulačným úradom dopravy ART umožní vracanie časti poplatku v situáciách, keď vodiči meškajú v dôsledku plánovaných obmedzení a rozsiahlych prác na diaľniciach. Informáciu priniesla agentúru ANSA.
Podľa kritikov platia vodiči za diaľnice plnú sumu aj vtedy, keď viacero uzáver spôsobuje dopravné zápchy a diaľnica stráca svoju funkčnosť. Úrad bude porovnávať čas jazdy podľa normálneho stavu s časom, ktorý vodič na danom úseku skutočne strávi. Ak je rozdiel výrazný a ide o plánovanú údržbu, vodič získa nárok na finančnú náhradu.
Pri krátkych trasách do tridsiatich kilometrov stačí, aby sa vozidlo dostalo do zápchy. Pri úsekoch dlhých od tridsať do päťdesiat kilometrov je hranicou meškanie presahujúce desať minút a pri trasách nad päťdesiat kilometrov vzniká nárok pri zdržaní od pätnásť minút. Výška refundácie rastie úmerne času strávenému v kolóne.
Kedy refundácia neplatí
Tento mechanizmus sa nebude uplatňovať pri udalostiach, ktoré správcovia diaľnic nemôžu ovplyvniť. Patrí sem najmä dopravná nehoda, zásah záchranných zložiek alebo extrémne poveternostné podmienky. Nárok nevznikne ani pri neplánovaných prácach, ktoré je potrebné vykonať okamžite. Systém určuje aj presné percentuálne sadzby. Zdržanie od jednej do dvoch hodín znamená vrátenie polovice zaplateného mýta, pri zdržaní medzi dvoma a troma hodinami dostane vodič späť tri štvrtiny sumy a pri kolóne presahujúcej tri hodiny sa poplatok vráti celý.
Refundácie budú fungovať elektronicky prostredníctvom jednotnej aplikácie. Vodič v nej uvidí, či má nárok a akým spôsobom bude platba vrátená. Očakáva sa, že peniaze sa budú pripisovať vo forme kreditu využiteľného pri ďalších jazdách. Od 1. júna sa mechanizmus zavádza na diaľniciach pod správou jedného prevádzkovateľa, od začiatku decembra aj na úsekoch spravovaných viacerými koncesionármi. Do konca roka dvetisíc dvadsať šest majú byť pokryté všetky platené diaľničné úseky v krajine.
Nárok budú mať aj zahraniční vodiči vrátane tých zo Slovenska. Konkrétny postup pre cudzie registre zatiaľ nie je úplne určený. Očakáva sa tiež, že tento model môže časom ovplyvniť vývoj cien mýta, keďže prevádzkovatelia si môžu časť refundácií premietať do budúcich cien pod dohľadom regulátora.
Možnosť aplikácie na Slovensku
Podľa dopravného analytika Jozefa Drahovského by sa podobný systém dal zaviesť aj na Slovensku, a to technicky aj organizačne. Poukazuje aj na fakt, že obdobné riešenie funguje dlhodobo v Japonsku a využíva sa pri viacerých druhoch dopravy, uvádzajú tvnoviny.sk.
Analytik zároveň predpokladá, že takýto model by mohol prinútiť správcov ciest lepšie plánovať obmedzenia a udržiavať plynulosť premávky. Zároveň upozorňuje, že na Slovensku v niektorých prípadoch dochádza k zásahom, ktoré dopravu skôr spomaľujú než zlepšujú. Uvádza, že tieto kroky môžu vodičov zámerne frustrovať a motivovať ich prejsť na verejnú dopravu. Zatiaľ čo taliansky model je koncipovaný tak, aby vodičov odbremenil a vytvoril férovejšie podmienky, slovenská prax podľa jeho názoru často pôsobí opačne a prispieva skôr k zhoršeniu situácie.
