Smrť často vyvoláva strach, no lekári upozorňujú, že záverečné okamihy života môžu byť pokojné a prirodzené. Telo aj myseľ sa pomaly pripravujú na odchod a vysielajú jemné signály, ktoré naznačujú, že sa blíži koniec.
Podľa odborníkov ide o proces, ktorý je pre telo prirodzený a nevyhnutný. Sarah Holmesová, britská hospicová lekárka s dlhoročnými skúsenosťami s pacientmi v terminálnych štádiách, vysvetľuje, že organizmus sa postupne spomaľuje. „Pacient trávi viac času spánkom, jeho pozornosť je slabšia a telo potrebuje menej energie,“ hovorí. Funkcie, ktoré už nie sú kritické pre prežitie, sa postupne obmedzujú, čo sa prejavuje aj menším príjmom potravy a tekutín, uvádza Daily Mail.
Známky, že sa blíži koniec
V posledných dňoch sa telo mení aj na metabolickej úrovni. Pri spaľovaní tukov namiesto cukrov dochádza k úbytku hmotnosti, čo môže byť u ľudí s ochoreniami ako demencia alebo Parkinson menej viditeľné. Najvýraznejšie zmeny sa prejavia v posledných hodinách života: dýchanie sa stáva nepravidelným, s prestávkami a zmenami rytmu, čo lekári označujú ako Cheyne-Stokesovo dýchanie. Napriek dramatickému názvu pôsobí tento jav často pokojne a ticho.
Niektorí pacienti krátko pred smrťou zažívajú tzv. epizódu jasnosti – náhle sa prebudia, komunikujú, prejavujú záujem o okolie alebo vykazujú zvýšenú energiu. Rodiny tieto okamihy často nesprávne vykladajú ako zlepšenie stavu, no ide len o krátke oživenie mozgových funkcií. Dokonca aj po zastavení srdca môže mozog ešte chvíľu vykazovať aktivitu.
Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejšie je, aby človek mal pokojné a podporujúce prostredie. Ak má možnosť vyrovnať vzťahy, rozlúčiť sa s blízkymi a vyjadriť svoje pocity, môže posledné hodiny života prežiť dôstojne, pokojne a so zmierením.
Rodičia, partneri či priatelia môžu výrazne ovplyvniť kvalitu posledných chvíľ pacienta. Jemný dotyk, prítomnosť tichého rozprávania alebo spomienky na spoločné zážitky dokážu vytvoriť pocit bezpečia a útechy. Podpora nemusí byť len fyzická – dôležité sú aj slová, ktoré človeku dávajú pocit, že nie je osamotený a jeho život má zmysel až do poslednej chvíle.
Poznať tieto prirodzené prejavy smrti môže pomôcť nielen pacientom, ale aj ich blízkym lepšie sa pripraviť na odchod milovanej osoby. Uvedomenie si, že koniec nemusí byť bolestný ani dramatický, ale pokojný a zmierený, umožňuje vytvoriť prostredie, kde je možné posledné chvíle prežiť s dôstojnosťou. Vedomie týchto procesov tiež môže viesť k hlbšiemu pochopeniu života, k cene každého momentu a k starostlivosti o vzťahy, ktoré skutočne význam majú.
