Technologický startup 2wai otvoril jednu z najcitlivejších tém súčasnosti tým, že predstavil platformu HoloAvatar. Ide o systém postavený na umelej inteligencii, ktorý dokáže vytvoriť digitálnu podobu človeka na základe dát, ktoré po sebe zanechal počas života. Algoritmy pracujú s hlasovými záznamami, videami, textami či správami zo sociálnych sietí a z týchto fragmentov skladajú virtuálnu osobnosť. Projekt okamžite vyvolal silné reakcie a rozdelil verejnosť, uvádza Futurism.
Technológia, ktorá ešte donedávna patrila výhradne do sveta dystopických príbehov, dnes vstupuje do reálneho života. Široká verejnosť sa o HoloAvataroch dozvedela prostredníctvom reklamnej kampane Zachovaj svoje dedičstvo, ktorá sa rýchlo stala virálnou. Video zachytáva ženu v pokročilom štádiu tehotenstva, ktorá cez obrazovku mobilu komunikuje s digitálnou podobou svojej zosnulej matky. Virtuálna postava reaguje plynulo, prejavuje emócie, radí a správa sa tak, aby pôsobila čo najviac ľudsky. To, čo malo vyvolať dojatie, však u mnohých vyvolalo skôr znepokojenie.
Komentáre pod videom sa rýchlo zaplnili kritikou. Časť verejnosti upozorňuje, že podobné riešenia môžu zasahovať do prirodzeného procesu smútenia a udržiavať ľudí v stave neustáleho citového napätia. Objavili sa aj obavy, že spomienky na zosnulých sa môžu zmeniť na komerčný produkt, ktorý bude dostupný len za poplatok. Niektorí diskutujúci ironicky poznamenávali, že rozhovor s blízkym človekom by sa mohol skončiť v momente, keď vyprší kredit. Otvorenou otázkou zostáva aj vplyv takejto technológie na psychiku ľudí, ktorí sa ešte nestihli vyrovnať so stratou.
Zástupcovia spoločnosti 2wai tvrdia, že podobné interpretácie sú nepochopením ich zámeru. Zakladateľ firmy Mason Geyser spolu s obchodným partnerom Calumom Worthym vysvetľujú, že cieľom projektu nie je vytvárať ilúziu návratu zosnulých ani nahrádzať skutočné medziľudské vzťahy. Podľa nich ide o nový spôsob uchovávania spomienok, ktorý má umožniť zachovanie hlasu, názorov a životných skúseností pre ďalšie generácie. HoloAvatar má fungovať ako interaktívny archív, ku ktorému sa môžu pozostalí vracať.
Kontroverzná reklamná kampaň bola podľa zakladateľov navrhnutá zámerne tak, aby vyvolala silné emócie a verejnú diskusiu. Geyser otvorene priznal, že cieľom bolo upozorniť na tému, ktorú spoločnosť často odkladá bokom. Podobný prístup v minulosti využili aj iné technologické firmy pri uvádzaní prelomových, no eticky problematických inovácií. Reakcie na sociálnych sieťach ukazujú, že diskusia o hraniciach umelej inteligencie a o podobe digitálneho života po smrti je len na začiatku.
Ambície platformy HoloAvatar sa však nekončia pri digitálnych podobách zosnulých. Spoločnosť plánuje rozšíriť jej využitie aj na vytváranie simulácií historických osobností, literárnych a filmových postáv či digitálnych dvojníkov samotných používateľov. Tí by si mohli ešte počas života vytvoriť vlastnú virtuálnu verziu, ktorá by po ich smrti dokázala komunikovať a reagovať v ich štýle. Výsledkom by bola digitálna stopa, ktorá by pretrvala aj po fyzickom odchode človeka.
Podobné projekty sa objavili už aj v iných častiach sveta. V Južnej Kórei vzbudil silné emócie projekt Re memory, ktorý prostredníctvom virtuálnej reality umožnil žene opätovné stretnutie so zosnulou dcérou. V Spojených štátoch zas startup HereAfter AI umožňuje ľuďom systematicky zaznamenávať svoje spomienky a životné príbehy pre rodinu a budúce generácie.
Zostáva otázne, či sa tieto technológie časom stanú bežnou súčasťou spoločnosti, alebo zostanú len okrajovým experimentom na hrane etiky. Pre jedných predstavujú fascinujúcu predstavu digitálnej nesmrteľnosti, pre iných sú nebezpečným zásahom do súkromia a psychickej rovnováhy. Kritici varujú, že ak sa vývoj nebude regulovať, môže sa stať, že lúčenie so zosnulými sa jedného dňa zmení na službu dostupnú len po zadaní údajov z platobnej karty.
