Herečka Kristína Svarinská patrí medzi výrazné osobnosti mladej generácie. Za úspechom a úsmevom sa však skrývajú skúsenosti, ktoré by boli náročné pre kohokoľvek – náhla smrť mamy, rozpad rodiny aj dlhé obdobie potláčaných emócií. Dnes o nich hovorí otvorene a bez prikrášľovania.
Kristína Svarinská prežila dramatické udalosti už v mladom veku. Kým navonok fungovala naplno – pracovne aj študijne –, vnútri zápasila s obrovskou stratou a bolesťou, ktorú si dlho nedovolila naplno precítiť. Ako sama priznáva, práve návrat k sebe a odborná pomoc jej pomohli získať vnútorný pokoj. Informuje o tom portál Emma.
Keď prišla o mamu, mala len 25 rokov
Jedným z najzásadnejších momentov v živote herečky bola smrť jej mamy. Tá dostala mozgovú mŕtvicu v čase, keď mala Kristína len 25 rokov. O tejto téme dlho mlčala a verejne o nej hovoriť nedokázala.
„Som typ človeka, ktorý všetko skryje dovnútra a tam si to drží. Mala som pracovné povinnosti, nakrúcala som seriál Chlapi neplačú a zároveň som končila vysokú školu. Až keď som školu dokončila, celé to na mňa doľahlo,“ spomínala v relácii #tbt s Matúšom Krnčokom.
Mamu našla mŕtvu v kúpeľni
Jedna z najtraumatickejších spomienok sa viaže na moment, keď ju kontaktovali z maminej práce s tým, že neprišla do zamestnania. Kristína sa vybrala k nej domov.
„Otvorila som dvere a našla som mamu mŕtvu v kúpeľni. Zľakla som sa a zavolala záchranku. Z toho šoku sa mi akoby zasekla sánka, nevedela som hýbať tvárou,“ opísala v relácii Opri sa o mňa.
Ako dodala, celé obdobie fungovala v akomsi autopilotnom režime. „Len som bola. Nedokázala som spracovať, čo sa vlastne stalo.“
Pohreb bez sĺz, no s príhovorom
Aj posledná rozlúčka s mamou bola pre herečku mimoriadne náročná. Napriek vnútornej bolesti sa musela postaviť pred ľudí a predniesť príhovor.
„Ten moment bol pre mňa taký intímny, že som ani nevnímala, že sú tam ľudia. Stále som si opakovala – ešte nemôžeš plakať, lebo mám reč,“ spomínala. Príhovor zakončila vetou, ktorá jej utkvela v pamäti: „Vždy si mi hovorila: Musíš mať posledné slovo? Kiežby som ho teraz mať nemusela…“
Bolesť skrývala, silu si vynucovala
Kristína priznáva, že sa dlhý čas snažila pôsobiť silno za každú cenu. Smútok a bezbrannosť považovala za slabosť.
„Nechcela som, aby niekto videl, že to bolí. Mala som pocit, že si človek zaslúži byť šťastný, len keď prekoná veľké prekážky,“ povedala úprimne. Až keď si dovolila byť smutná a zraniteľná, začali sa podľa jej slov „rozpúšťať vrstvy“, ktoré si v sebe roky ukladala.
Terapia ako mentálne fitko
Cestu z najtemnejšieho obdobia jej pomohla nájsť aj odborná pomoc. Terapie sa stali pevnou súčasťou jej života.
„Hovorím, že je to moje mentálne fitko. Staráme sa o telo, ale aj duša potrebuje lásku a starostlivosť. Je úplne v poriadku nemať vždy všetky odpovede,“ vysvetlila v relácii #tbt s Matúšom Krnčokom.
Rozchod rodičov zasiahol v citlivom veku
Ešte pred stratou mamy zažila Kristína ďalšiu bolestnú skúsenosť. Keď mala štrnásť rokov, jej rodičia sa rozišli a otec odišiel zo spoločnej domácnosti.
„Pre dospievajúce dievča to bola obrovská rana,“ priznala. Napriek tomu na otca nezanevrela. „Už len to, že sa stretli a splodili ma, za to im ďakujem. Otec je pre mňa veľký vzor, najmä z pracovnej stránky,“ povedala pre Nový Čas pre ženy.
Rebelstvo aj hľadanie rovnováhy
Rozchod rodičov sa podpísal aj pod jej správanie v puberte. „Mamina to niesla veľmi ťažko a ja som začala trochu rebelovať. Vedela som byť drzá, občas som blicovala, ale vždy som vedela, kde je hranica,“ priznala.
Dnes má Kristína za sebou aj vlastné partnerské sklamania. Aktuálne však prežíva pokojné obdobie po boku Miroslava Balogha, s ktorým, ako sama hovorí, tvoria vyvážený a harmonický pár.
Životné rany ju poznačili, no zároveň formovali. Ako ukazuje jej príbeh, aj z najťažších skúseností môže viesť cesta k sebapoznaniu, sile a vnútornej rovnováhe.
