Ukrajina je pripravená pritvrdiť. Prezident Volodymyr Zelenskyj po rokovaniach v Berlíne oznámil, že ak Moskva odmietne mierové návrhy, Kyjev požiada Spojené štáty o sprísnenie sankcií voči Rusku a o zvýšenie vojenskej pomoci vrátane zbraní dlhého doletu.
Ukrajinský prezident tieto vyjadrenia predniesol v noci na utorok po rokovaniach s americkými a európskymi partnermi v nemeckej metropole. Podľa jeho slov boli rozhovory náročné, no priniesli konkrétny posun v diskusii o ďalšom vývoji vojny a možných mierových riešeniach. Informuje o tom portál Nový Čas.
Tvrdší postup, ak Moskva odmietne mier
Zelenskyj uviedol, že Ukrajina je pripravená požiadať Washington o ďalšie sprísnenie sankčného režimu voči Rusku, ak Kremeľ odmietne mierové návrhy, ktoré vznikajú v spolupráci Kyjeva, Spojených štátov a európskych lídrov. Súčasťou žiadosti má byť aj rozšírenie vojenskej pomoci, vrátane dodávok zbraní s dlhým doletom.
Kyjev podporuje vianočné prímerie
Ukrajinský prezident zároveň potvrdil, že Kyjev podporuje myšlienku dočasného prímeria počas vianočného obdobia. To by sa malo týkať najmä zastavenia útokov na energetickú infraštruktúru. Na vianočné prímerie v pondelok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina aj nemecký kancelár Friedrich Merz.
Tlak na územné ústupky vyvoláva napätie
Podľa zdroja oboznámeného s rokovaniami Spojené štáty tlačia na Ukrajinu, aby stiahla svoje jednotky z časti východnej Doneckej oblasti. Takýto krok by znamenal výrazný ústupok a mohol by vyvolať silnú negatívnu reakciu ukrajinskej verejnosti. Zelenskyj opätovne zdôraznil, že Ukrajina neuzná Donbas za ruské územie ani „de iure, ani de facto“.
Donbas nie je predmetom kompromisu
Prezident zároveň vylúčil akékoľvek riešenie, ktoré by zahŕňalo vytvorenie slobodnej ekonomickej zóny pod ruskou kontrolou na Donbase. Otázku územných ústupkov označil za mimoriadne bolestivú, no zdôraznil, že pre Kyjev zostáva neprijateľná.
Rokovania v Berlíne a vyjadrenia Trumpa
V Berlíne sa v pondelok uskutočnilo druhé kolo rokovaní medzi ukrajinskou delegáciou vedenou Zelenským a americkou delegáciou na čele s vyslancami prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Zúčastnili sa aj viacerí európski lídri. Trump neskôr vyhlásil, že dohoda o ukončení vojny na Ukrajine je bližšie než kedykoľvek predtým a že Európa zohrá významnú úlohu pri poskytovaní bezpečnostných záruk pre Kyjev.
Územia, ktoré Rusko nikdy nekontrolovalo
Ako súčasť tlaku na Kyjev Moskva požaduje aj odovzdanie častí Donbasu, ktoré ruská armáda momentálne nekontroluje. Ide približne o štvrtinu Doneckej oblasti a časť Luhanska.
Pre Ukrajinu by to nebolo len politické zlyhanie. Strata týchto území by znamenala aj stratu dôležitých obranných liniek a opevnení, ktoré dnes brzdia ruský postup a chránia krajinu pred ďalšími vojenskými útokmi.
Lavrov: Staré bezpečnostné požiadavky sú stále „relevantné“
Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov pripomenul, že bezpečnostné požiadavky, ktoré Moskva predložila USA a NATO ešte v decembri 2021, sú stále aktuálne a môžu byť východiskom pre mierové diskusie.
V praxi by to znamenalo stiahnutie síl NATO z území, ktoré sa stali súčasťou Aliancie po roku 1997, a zásadnú zmenu bezpečnostného zázemia krajín bývalého východného bloku.
Dvojité pravidlá a nejasný princíp bezpečnosti
Lavrov tvrdí, že žiadny štát by nemal posilňovať vlastnú bezpečnosť na úkor iných. Zároveň však pripomína, že každá krajina má právo voliť si bezpečnostné aliancie. Prečo sa však tento princíp nevzťahuje na Ukrajinu alebo ďalšie štáty strednej Európy, ruská diplomacia nevysvetľuje.
Varovanie z USA: Rusko sa nezastaví
Bývalý veliteľ amerických síl v Európe Ben Hodges varuje, že Rusko sa nikdy neuspokojí s čiastočnými územnými ziskami. Akékoľvek ústupky, ktoré oslabia Ukrajinu alebo NATO, by podľa neho povzbudili Moskvu k ďalším požiadavkám a ohrozili bezpečnosť celej strednej Európy.
