Európska únia sa podľa predstaviteľov Bruselu nachádza v zásadnom bode energetickej transformácie. Po rozhodnutí postupne ukončiť dovoz ruského plynu zaznievajú čoraz hlasnejšie vyjadrenia, že týmto krokom sa proces nekončí.
Ako uviedla pravda.sk, eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen pred poslancami Európskeho parlamentu otvorene povedal, že cieľom Únie je úplné odstránenie ruskej energie z európskeho trhu. To sa už netýka len plynu, ale aj ropy a jadrového paliva, ktoré je pre niektoré krajiny kľúčové.
Z pohľadu Bruselu ide o strategický a hodnotový krok. Peniaze, ktoré doteraz smerovali za ruské suroviny, podľa eurokomisára pomáhali financovať vojnu na Ukrajine. Zároveň má EÚ ambíciu ukázať jednotu a znížiť svoju zraniteľnosť voči energetickému tlaku. Postupné ukončenie dovozu ruského plynu má byť právne záväzné a rozložené v čase, aby sa členské štáty dokázali prispôsobiť bez náhlych otrasov.
Jadrové palivo ako nová citlivá téma
Najväčšiu pozornosť však vyvoláva plán rozšíriť obmedzenia aj na ruské jadrové palivo. Európska komisia chce už budúci rok predstaviť návrh, ktorý by dovoz tohto paliva ukončil. Hoci Brusel priznáva, že ekonomické dopady bude potrebné dôkladne vyhodnotiť, politický odkaz je jasný – Únia sa chce zbaviť všetkých foriem energetickej závislosti od Ruska.
Pre časť krajín je to však mimoriadne citlivá otázka. Jadrová energetika tvorí stabilný pilier výroby elektriny a prechod na iných dodávateľov nie je jednoduchý ani rýchly. Kritici upozorňujú, že kontrola pôvodu energie môže byť problematická a že Únia nemusí mať dostatočné nástroje, aby zaručila, že dovážaný plyn či palivo skutočne nepochádza z Ruska.
Do diskusie vstupujú aj rozdielne politické postoje v Európskom parlamente. Kým niektorí europoslanci zákaz jednoznačne podporujú, iní sa k hlasovaniu stavajú zdržanlivo a upozorňujú na praktické limity navrhovaných opatrení.
Odpor Slovenska a Maďarska a právna bitka
Najhlasnejší odpor prichádza zo Slovenska a Maďarska, ktoré stále využívajú ruský plyn aj ropu. Obe krajiny boli pri rokovaniach ministrov energetiky prehlasované kvalifikovanou väčšinou a nové nariadenie napriek ich nesúhlasu postupuje ďalej. Politickí lídri v Bratislave a Budapešti však avizovali, že sa plánujú obrátiť na súd a spochybniť zákaz dovozu ruského plynu právnou cestou.
Nové pravidlá počítajú s jasným harmonogramom:
- postupné ukončenie dovozu ruského plynu do jesene 2027,
- úplný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu od 1. januára 2027,
- zákaz dovozu potrubného plynu najneskôr od 1. novembra 2027,
- rozšírenie energetických obmedzení aj nad rámec už existujúcich sankcií.
Celá situácia tak otvára širšiu otázku, či Európa dokáže rýchlo a efektívne nahradiť stabilné energetické zdroje bez toho, aby tým ohrozila vlastnú ekonomiku a energetickú bezpečnosť. Diskusia o ruskej jadrovej energii ukazuje, že energetická nezávislosť nie je len technickou, ale aj politickou a spoločenskou výzvou, ktorá rozdeľuje členské štáty viac než kedykoľvek predtým.
