Parlament vo štvrtok 11. decembra schválil novelu Trestného zákona, pričom poslanci schválili aj pozmeňujúce návrhy z výborov či úpravu Trestného poriadku. Novela vyvolala rozruch, po ktorom sa začínajú ozývať hlasy z radov verejnosti či inštitúcií, aby došlo k vráteniu zákona do parlamentu.
Parlament vo štvrtok (11. 12.) schválil novelu Trestného zákona, ktorá prináša viacero zmien. Najväčší rozruch však vyvolalo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré kritizovala opozícia a čo sálu Národnej rady SR premenilo na hotový ring.
Kritické postoje
Ako sme informovali, novela mení aj Trestný poriadok. Úprava inštitútu kajúcnika sa podľa odôvodnenia zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné.
Parlament o tejto novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní. V nadväznosti na túto situáciu viaceré mimovládne organizácie vyzývajú prezidenta Petra Pellegriniho, aby nepodpísal parlamentom schválenú novelu Trestného zákona.
Okrem neho vyjadril kritický postoj aj generálny prokurátor Maroš Žilinka, ktorý na sociálnej sieti poukázal na škodlivosť prijatých zmien.
Je podľa neho naliehavé, aby prezident Pellegrini zvážil vrátenie zákona poslancom Národnej rady SR. Plne však rešpektuje ústavné postavenie a oprávnenia prezidenta.
„Prezident sa dôkladne oboznámi so schváleným znením zákona a v ústavnej lehote rozhodne,“ uviedli pre TASR z Kancelárie prezidenta (KP) SR.
Neboli splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie
Ďalšie kritické hlasy prichádzajú aj z Rady prokurátorov SR, ktorá vyjadruje „zásadný nesúhlas a hlboké znepokojenie“ nad obsahom aj spôsobom prijatia zmien v trestnej legislatíve.
Upozorňuje na flagrantné porušovanie princípov legislatívneho procesu, na priame ohrozenie ústavných garancií spravodlivého procesu a na neprimerané zásahy do slobody prejavu.
„Rada prokurátorov dôrazne namieta, že pri prijímaní tejto právnej úpravy neboli splnené zákonné podmienky na skrátené legislatívne konanie,“ píše sa vo vyhlásení. Predkladateľ podľa rady nepreukázal existenciu mimoriadnych okolností, čím došlo k obídeniu odbornej diskusie.
Neakceptovateľný zásah do právomoci súdov
Takýto postup považuje rada za prejav svojvôle. Legislatívny proces bol podľa rady prokurátorov degradovaný na nástroj presadzovania účelových zmien formou tzv. „prílepkov“, ktoré obsahovo nesúvisia s pôvodným návrhom zákona.
Nová legislatíva mení aj Trestný poriadok pri tzv. kajúcnikoch. To považuje rada za neústavný zásah do nezávislosti súdnej moci a práva na obhajobu.
„Navrhovaná úprava dokazovania (automatické vylúčenie výpovedí spolupracujúcich osôb na základe formálnych kritérií) predstavuje neakceptovateľný zásah do výlučnej právomoci súdov hodnotiť dôkazy,“ vyhlásili prokurátori.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
