Odborné štúdie naznačujú, že črevné plyny u žien obsahujú vyššie množstvo sírovodíka než u mužov. Práve táto látka je zodpovedná za výraznejší a nepríjemnejší zápach. Zaujímavé však je, že v nízkych koncentráciách môže zohrávať ochrannú úlohu v organizme a potenciálne súvisieť s nižším rizikom vzniku Alzheimerovej choroby.
Priemerný človek vypustí črevné plyny približne 20 až 25-krát denne, no ich zloženie sa môže výrazne líšiť. Už koncom 90. rokov sa americký gastroenterológ a vedec Michael Levitt rozhodol preskúmať, ktoré chemické látky spôsobujú typický zápach flatulencie. Do výskumu zapojil 16 zdravých dospelých bez tráviacich problémov, ktorým vedci nasadili zariadenie na zachytávanie plynov pozostávajúce z rektálnej hadičky a zberného vrecka.
Po konzumácii fazule pinto a užití preháňadla sa vzorky plynov zhromaždili a následne analyzovali pomocou plynovej chromatografie a hmotnostnej spektrometrie. Súčasťou experimentu bol aj hodnotiaci čuchový test. Dvaja posudzovatelia mali každú vzorku ohodnotiť na stupnici od nuly do osem, pričom najvyššie číslo označovalo extrémne nepríjemný zápach. Podľa portálu New York Post pritom netušili, že hodnotia ľudskú flatulenciu.
Výsledky ukázali, že hlavným zdrojom zápachu sú sírne zlúčeniny, najmä sírovodík, ktorý je známy arómou pripomínajúcou pokazené vajcia. Hoci muži podľa vedcov produkujú väčší objem plynov, ženské vzorky obsahovali výrazne vyššie koncentrácie sírovodíka. Aj samotní hodnotitelia označili ženské plyny za intenzívnejšie zapáchajúce.
Ďalší výskum z roku 2005 sa zameral na spoločenské vnímanie tejto témy. Zistilo sa, že heterosexuálnym mužom najmenej prekážalo, ak ich niekto počul alebo cítil pri uvoľňovaní plynov, zatiaľ čo ženy boli voči sebe najkritickejšie a pociťovali najväčší rozpak. Práve tu však prichádza prekvapivý obrat. Podľa vedcov by sa ženy možno nemali za tento prirodzený prejav hanbiť, keďže by mohol mať aj pozitívne účinky na zdravie.
Sírovodík a jeho možný vplyv na Alzheimerovu chorobu
Hoci je sírovodík vo vysokých dávkach nebezpečný a toxický, malé množstvá môžu mať v organizme ochrannú funkciu. V tele sa podieľa na viacerých procesoch, vrátane komunikácie medzi mozgovými bunkami prostredníctvom chemickej úpravy bielkovín známej ako sulfhydratácia. Vedci poukazujú na to, že hladina tohto procesu s pribúdajúcim vekom klesá a ešte výraznejší pokles sa pozoruje u pacientov s Alzheimerovou chorobou.
V roku 2021 uskutočnil tím z Johns Hopkins Medicine experimenty na myšiach geneticky upravených tak, aby napodobňovali Alzheimerovu chorobu u ľudí. Hlodavcom podávali zlúčeninu prenášajúcu sírovodík s názvom NaGYY a počas dvanástich týždňov sledovali ich pamäťové aj pohybové schopnosti.
Výsledky behaviorálnych testov naznačili, že myši liečené sírovodíkom dosiahli približne o polovicu lepšie výsledky v kognitívnych a motorických úlohách než neliečené jedince. Zároveň si lepšie pamätali polohu únikových plošín a pôsobili fyzicky aktívnejšie. Tieto zistenia naznačujú, že niektoré behaviorálne prejavy Alzheimerovej choroby by mohli byť aspoň čiastočne zvrátiteľné prostredníctvom pôsobenia sírovodíka. Zatiaľ však nie je potvrdené, či by podobný účinok bolo možné dosiahnuť aj u ľudí.
A tak sa vedci s nadsádzkou zhodujú, že nabudúce, keď dôjde k tomuto prirodzenému telesnému prejavu, možno nejde len o nepríjemný moment. Nečakaný zápach by totiž mohol skrývať potenciálne priaznivý vplyv na mozog.
