Slovensko sa nenápadne, no rýchlo dostáva do situácie, keď už nedokáže spoľahlivo financovať to, čo ľudia považujú za samozrejmosť. Nejde o luxus ani nadštandard, ale o základné potreby, ktoré ovplyvňujú bežný život domácností, rodín aj jednotlivcov.
Odborníci z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňujú, že verejné financie sa nachádzajú veľmi blízko hranice vysokého rizika a dlhodobé sľuby štátu jednoducho nemajú krytie. Napriek rekordným príjmom štátu je deficit výrazne nad povolenými limitmi, čo naznačuje hlboký systémový problém, nie dočasné zlyhanie.
Významnú časť schodku tvorí dôchodkový systém, ktorý pohlcuje takmer polovicu celkového deficitu. Paradoxom pritom je, že hoci sa verejná diskusia sústreďuje najmä na dôchodcov, práve oni patria medzi skupiny s nižším rizikom chudoby. Oveľa zraniteľnejšie sú neúplné rodiny, domácnosti s viacerými deťmi a tiež jednotlivci žijúci sami. Práve tí často prepadávajú cez sieť sociálnej pomoci, ktorá nedokáže reagovať na meniacu sa realitu spoločnosti.
- verejné financie sa blížia k hranici vysokého rizika
- súčasné prísľuby štátu nemajú dlhodobé krytie
- deficit rastie aj napriek rekordným príjmom
- najviac ohrozené sú rodiny a jednotlivci, nie dôchodcovia
Demografická kríza mení pravidlá hry
K finančnému napätiu sa pridáva aj nepriaznivý demografický vývoj, ktorý situáciu ešte viac komplikuje. Slovensko sa rýchlo starne a rodí sa podstatne menej detí než v minulosti. Kým kedysi sa ročne narodilo približne 100-tisíc detí, dnes je to len okolo polovice. Tento trend má vážne dôsledky, pretože do polovice storočia výrazne pribudne počet dôchodcov, zatiaľ čo počet pracujúcich ľudí citeľne klesne.
Výsledkom bude spoločnosť, ktorá sa podobá na dnešné veľmi staré krajiny, no bez dostatočne silného sociálneho a zdravotného systému. Starnutie populácie automaticky zvyšuje dopyt po zdravotnej a sociálnej starostlivosti, najmä po dlhodobej pomoci pre odkázaných ľudí. Práve táto oblasť však na Slovensku dlhodobo zaostáva. Výdavky na dlhodobú starostlivosť sú výrazne nižšie než priemer vyspelých krajín, čo sa prejavuje nedostatkom terénnych služieb aj ambulantnej starostlivosti.
Odhady hovoria, že počet ľudí odkázaných na pomoc môže vzrásť o desiatky tisíc. To by si vyžiadalo výrazné navýšenie výdavkov, ktoré však v súčasných nastaveniach verejných financií nemá kto zaplatiť.
Ekonomika spomaľuje, tlak na rozpočet rastie
Celý problém ešte viac zviditeľňuje fakt, že ekonomický rast sa spomalil. Slovensko už nepatrí medzi najrýchlejšie rastúce krajiny regiónu a v dynamike ho predbehli aj susedia. Bez silnej a rastúcej ekonomiky je pritom čoraz ťažšie financovať rozširovanie služieb, ktoré si situácia vyžaduje. Zdravé verejné financie nie sú abstraktným pojmom, ale základným predpokladom toho, aby štát dokázal pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú.
Ak sa nenájdu zásadné reformy, krajina sa môže dostať do bodu, keď nebude schopná plniť ani dnešné záväzky, nieto ešte reagovať na potreby budúcich generácií. Problém sa tak netýka len čísel v rozpočte, ale kvality života, sociálnej stability a istoty, ktorú ľudia od štátu očakávajú každý deň.
