Politické strany si na konci roka zastabilizovali svoje preferencie. Aj toto vyplynulo z prieskumu preferencií politických strán, ktorý zverejnila agentúra SCIO. Ľudia tiež rozhodli o tom, že opozícia by bez Hnutia Slovensko vládu nezostavila.
Agentúra SCIO zisťovala sympatie voličov od 9. – 17. 12. 2025. Tisícky respondentov sa pýtala: “Ak by sa parlamentné voľby konali túto sobotu, ktorú stranu, hnutie alebo koalíciu by ste volili?”
Z výsledkov prieskumu vyplýva, že voľby by vyhralo Progresívne Slovensko, ktorému by dalo svoj hlas 22,04 % opýtaných. Nasleduje Smer-SD s podporou 16,31 %, Republika s 12,83 %, Hnutie Slovensko by volilo 8,97 % respondentov, rovnaký počet opýtaných by podporilo SaS a Hlas-SD – zhodne po 7,10 %, nasledujú Demokrati s 5,98 % a do NR SR by sa dostalo aj KDH, ktorému by dalo hlas 5,48 % respondentov. Vysokú podporu 4,61 % (čo je tesne pod hranicou zvoliteľnosti) získalo hnutie Sme rodina Borisa Kollára. Koaličná SNS zostáva aj v tomto prieskume pod hranicou zvoliteľnosti so ziskom 3,86 %.
Prieskum potvrdil rastúci trend strany Demokrati, ktorí na konci roka preskočili KDH. Takmer všetky ostatné strany si zastabilizovali svoje preferencie na podobných hodnotách, v ktorých sa pohybovali v ostatných troch mesiacoch.
“Jediný prekvapujúcejší moment tohto mesiaca bolo preskočenie Kresťanskodemokratického hnutia stranou Demokrati o pol percentuálneho bodu,” komentoval prieskum hlavný analytik agentúry SCIO Martin Klus.
Opozícia vládu bez Matoviča nepostaví
Prieskum opäť potvrdil, že bez hnutia SLOVENSKO by súčasné opozičné strany PS, SaS, KDH a Demokrati väčšinovú vládu zostaviť nedokázali. Rozdelenie poslaneckých mandátov by vyzeralo takto: PS 39, Smer-SD 29, Republika 22, Hnutie Slovensko 16, SaS 12, Hlas-SD 12, Demokrati 10 a KDH 10.
Zaujímavé je aj porovnanie súčasných a minuloročných preferencií. Strmý pád zaznamenali všetky koaličné strany.
“Pokiaľ ide o pomyselných skokanov roka 2025, tak ak porovnáme preferencie strán z decembra minulého roka, pomerne strmý pád zažívajú rovnako SMER-SD o takmer 5 % a Hlas-SD o takmer 3,5 %. Naopak, nárast zaznamenali najmä SaS a hnutie SLOVENSKO, pričom nemenej podstatné z hľadiska trendov je aj zastabilizovanie sa Demokratov nad 5 %,” doplnil Martin Klus.
Predstavitelia koaličných strán pripisujú stratu voličských sympatií najmä tým, že vládna väčšina musí prijímať nepopulárne konsolidačné opatrenia. V prípade Hlasu-SD môžu jeho voličov unavovať aj vnútrostranícke spory a kauzy, ktoré sa mediálne so stranou spájajú.
Čaká nás volebný rok
Budúci rok bude opäť volebný. Väčšina strán už teraz pripravuje stratégiu ako čo najlepšie osloviť voličov. V čase, keď ľudia reálne pociťujú dôsledky konsolidácie, to bude najmä pre vládne strany mimoriadne náročné.
“Keďže rok 2026 je rokom komunálnych a regionálnych volieb a vzhľadom na napätie v koalícii stále nemožno vylúčiť ani možnosť predčasných parlamentných volieb, bude zaujímavé sledovať, čo so zmenou preferencií urobí kreovanie lokálnych a regionálnych koalícií a samotná kampaň. Tú možno očakávať najneskôr začiatkom leta a dá sa predpokladať, že za najdlhší koniec v nej budú ťahať najmä strany so stabilnými a funkčnými regionálnymi štruktúrami. Mám na mysli najmä SMER-SD a KDH,” priblížil hlavný analytik agentúry SCIO M. Klus.
Komunálna a regionálna politika má svoje pravidlá a tie sú úplne iné ako pri voľbách do Národnej rady. Môžeme sa preto dočkať aj spolupráce medzi stranami, ktoré sú v národnom parlamente najväčšími politickými nepriateľmi.
