Výsledok summitu v Bruseli znamená víťazstvo pre Belgicko, píšu médiá. Návrh na reparačnú pôžičku zaistenú zmrazenými ruskými aktívami, ktoré sú z väčšiny uložené práve v Belgicku, totiž únijní lídri neschválili. Pre predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú a nemeckého kancelára Friedricha Merza je to podľa médií prehra, pretože práve oni túto možnosť najviac presadzovali.
Pomoc Ukrajine tak Únia zaistí pôžičkou 90 miliárd eur, za ktorú bude Brusel ručiť rezervou v únijnom rozpočte. Slovensko sa za ňu ale spolu s Českom a Maďarskom nezaručilo. Z mnohohodinových rokovaní vyšiel ako nečakaný víťaz belgický premiér Bart De Wever, píše portál Politico. „Krajiny, ktoré sa nachádzajú v blízkosti Ruska…, by boli spokojné, keby sme použili mrazené ruské aktíva. Ale v politike nejde o emócie,“ povedal na tlačovej konferencii o 3. hodine nadránom.
„Je to dobrá aj zlá správa. Dobrá, pretože Ukrajina nutne potrebuje peniaze. Zlá, pretože lídri nenašli zhodu ohľadom toho, ako naložiť so zmrazenými ruskými aktívami. Je to znepokojujúce, pretože to ukazuje, že Európa si stále nie je vedomá krízovej situácie,“ píše švédsky denník Aftonbladet. Ďalšími víťazmi rokovaní o finančnej podpore Kyjeva sú podľa serveru Euroactiv Česko, Maďarsko a Slovensko. Ich vlády sa totiž ako jediné z 27 únijných vlád odmietli pripojiť ku garanciám, ktoré budú s pôžičkou pre Ukrajinu spojené.
Podľa Aftonbladet tak v súčasnej situácii pôsobia skôr ako spojenci ruského prezidenta Vladimíra Putina, na ktorého príkaz vo februári 2022 vojna na Ukrajine začala.
Rana pre Merza, čierny deň pre EÚ
Pre von der Leyenovú ide podľa médií o neúspech. Spoločne s Merzom totiž prezentovali plán na použitie ruských aktív na financovanie zničenej Ukrajiny ako jediný možný, ktorý zvýši tlak na Moskvu a zároveň udrží Ukrajinu pri živote. Euroactiv označil výsledok rokovaní medzi lídrami Únie pre von der Leyenovú a Merza za ponižujúce. „Merzova autorita v Európe je po tomto summite poškodená. Jeho ultimáta ostatní zjavne ignorujú,“ napísal nemecký denník Handelsblatt. Kancelár podľa neho na vrcholnej schôdzke utrpel dvojitú porážku – podpis dohody o voľnom obchode medzi EÚ a juhoamerickým združením Mercosur sa odkladá na január a Ukrajina dostane síce od EÚ pôžičku v hodnote 90 miliárd eur, no peniaze nepôjdu zo mrazených ruských aktív, ako kancelár požadoval.
Podľa denníka Die Welt bol prvý deň summitu EÚ čiernym dňom pre EÚ a pre kancelára Friedricha Merza. „Európania na tomto summite EÚ ukázali, že sú rozhádaní a slabí v rozhodovaní,“ dodal. Merz, ktorý má podľa denníka ambíciu byť lídrom EÚ, sa nedokázal na vrcholnom stretnutí presadiť.
Bol to práve Merz, ktorý usilovne presadzoval, aby EÚ poskytla Ukrajine bezúročný úver s pomocou zmrazených aktív ruskej centrálnej banky uložených v Európe. Nakoniec dostane Ukrajina pôžičku, za ktorú bude EÚ ručiť rezervou v únijnom rozpočte. Pôžička, ktorú si EÚ vezme na finančných trhoch, má byť iba dočasným riešením. Technické a právne práce na takzvanej reparačnej pôžičke garantovanej zmrazenými ruskými aktívami deponovanými v rámci Európskej únie by totiž mali v nadchádzajúcich mesiacoch pokračovať.
Trojica „outsiderov“
Nemecké médiá pripomínajú, že Česko, Maďarsko a Slovensko sa ku garanciám nepripoja a za pôžičku sa tak zaručí len zvyšných 24 únijných štátov. „Výsledok summitu je preto prekvapivý, pretože v uplynulých týždňoch zaznievalo, že so spoločnými dlhmi EÚ musia súhlasiť všetky členské štáty. Zdá sa, že to stroskotalo na maďarskom premiérovi Viktorovi Orbánovi… ale aj na Česku a Slovensku,“ napísal časopis Der Spiegel.
„Vo vojnových časoch, v akých teraz sme, je dohoda pre Kyjev životne dôležitá, vysiela totiž naliehavo očakávaný signál akcieschopnosti. Čokoľvek iné (ako dohoda) by sa rovnalo totálnemu bankrotu, a to ako EÚ, tak Ukrajiny,“ napísal spravodajský web t-online. „Napriek tomu to nebola dohoda, v ktorú mnohí dúfali,“ dodal s tým, že to rozhodne nie je dohoda, v ktorú dúfal kancelár Merz.
Výsledok rokovaní podľa t-online môže tešiť ruského prezidenta Putina, ktorý je presvedčený, že liberálne demokracie nemôžu dlhodobo prežiť, zvlášť keď sú vystavené veľkému vonkajšiemu tlaku. „Zdá sa, že rozhodnutie z Bruselu mu dáva znova za pravdu,“ dodal web.
