Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj jasne zdôraznil, že Moskva nemá právo rozhodovať o organizácii volieb na Ukrajine. Jeho vyhlásenie prišlo po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin naznačil možnosť pozastavenia útokov, aby Kyjev mohol usporiadať prezidentské voľby.
Zelenskyj tiež zopakoval, že hlasovanie sa nebude konať na územiach Ukrajiny, ktoré sú pod kontrolou Ruska. Informuje o tom portál Plus jeden deň.
Stretnutia a rokovania v Miami
Podľa Zelenského Spojené štáty navrhli rokovania medzi ukrajinskými a ruskými vyjednávacími tímami v Miami. Cieľom je ďalšie kolo diskusií o ukončení vojny. „Pokiaľ viem, navrhli tento formát: Ukrajina, Amerika, Rusko,“ uviedol prezident a doplnil, že prítomnosť európskych predstaviteľov by bola logická po vyhodnotení predchádzajúcich stretnutí.
Predchádzajúce kolá rokovaní
Zelenskyj informoval, že ukrajinská a americká delegácia rokovali aj v Berlíne, pričom zúčastnili sa viacerí európski lídri. „Rokovania neboli jednoduché, ale boli produktívne,“ dodal prezident. Americká delegácia plánuje pokračovať v diskusiách cez víkend aj s ruskou stranou. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio uviedol, že by sa v sobotu mohol pripojiť k rokovaniam s ruskou delegáciou.
Situácia na fronte a reakcie
Kyjev sa zároveň pripravuje na ďalšie diplomatické kroky, zatiaľ čo ruské útoky pokračujú. Miestni obyvatelia v Záporoží dokumentujú škody na svojich domoch a infraštruktúre po posledných útokoch. Politická a vojenská situácia v regióne zostáva napätá, pričom zahraničné a domáce diplomacie koordinujú kroky na minimalizáciu konfliktu.
Miliardová sekera na obranu slobody
Summit európskych lídrov priniesol po dlhých debatách rozhodnutie o poskytnutí bezúročnej pôžičky v celkovej výške 90 miliárd eur. Tieto prostriedky majú Ukrajine pomôcť zaplátať masívnu dieru v štátnej pokladnici, ktorá len v budúcom roku podľa odhadov dosiahne sumu takmer 72 miliárd eur. Väčšina krajín EÚ súhlasila, že si peniaze požičajú spoločne pod záštitou európskeho rozpočtu.
Do tejto iniciatívy sa však nezapoja všetci. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa rozhodli od plánu dištancovať a nepodieľať sa na spoločnom dlhu. Kyjev by mal prvú polovicu sumy, teda 45 miliárd, dostať v priebehu roka 2026 a zvyšok o rok neskôr.
Mechanizmus splácania pôžičky je postavený na predpoklade, že Rusko po skončení konfliktu zaplatí vojnové reparácie. Ak by sa tak nestalo, v zálohe zostávajú zmrazené ruské aktíva nachádzajúce sa na území Únie. Zostáva však nezodpovedanou otázkou, ako sa situácia vyvinie v prípade mierovej dohody, ktorá by finančnú kompenzáciu zo strany Moskvy nezahŕňala. V takom scenári by bremeno splácania istiny mohlo definitívne zostať na pleciach európskeho spoločenstva.
Kto v skutočnosti zaplatí účet za úroky
Hoci samotná pôžička pre Ukrajinu má byť bezúročná, pre členské štáty EÚ to znamená reálnu finančnú záťaž. Európska komisia otvorene priznala, že od roku 2028 bude na úrokoch splácať približne tri miliardy eur ročne. Tieto platby budú odchádzať priamo zo sedemročného rozpočtu Únie, ktorý tvoria príspevky vlád jednotlivých členských krajín. Prvé náklady pocítime už v roku 2027, kedy si obsluha tohto dlhu vyžiada úvodnú miliardu eur.
Európa sa tak nachádza v zložitej situácii, kedy musí vyvažovať potrebu okamžitej vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine s dlhodobou finančnou stabilitou vlastných rozpočtov.
