Bývalý český prezident Miloš Zeman označil v nedeľu v rozhovore pre spravodajský web TN.cz Rusko za agresora, ktorý by mal za svoju agresiu zaplatiť. Uviedol to v reakcii na otázku, či by mali byť pre Ukrajinu využité zmrazené ruské aktíva, informuje TASR podľa správy portálu iDnes.cz.
„Ak hovoríme, že Ukrajine treba pomáhať, tak jej máme pomáhať nielen slovami, ale činmi. Munícia je sakramentsky pádny čin,“ povedal bývalý prezident ČR Zeman k českej muničnej iniciatíve.
Rusko je agresor
Rusko podľa neho zaútočí na toho, kto je relatívne slabý a tam, kde má nádej na výhru; mohlo by napadnúť napríklad pobaltské štáty, kde je silná ruská menšina. „Rusko by ju mohlo použiť ako zámienku pre ďalšiu agresiu,“ doplnil Zeman.
Konflikt s NATO je podľa neho napriek tomu krajne nepravdepodobný. „To by Rusko zreteľne prehralo,“ povedal exprezident. Európa by podľa neho mala zbrojiť, ale efektívne. „So zbrojnými zákazkami je spojená aj korupcia,“ zdôraznil.
Zeman ďalej spomenul, že všetkým, a to aj svojim priaznivcom a stúpencom, ktorí stoja na strane Ruska, hovorí, aby si spomenuli na okupáciu vtedajšieho Československa zo strany Moskvy.
Rok 1968 si treba pripomínať
„Spomeňte si na noc 21. augusta 1968. Vtedy nás Rusi tiež v noci prepadli. Prepadli malú krajinu, ktorá sa nebránila. Zdieľam názor, že asi nebola fyzická obrana možná. Ukrajina sa bráni. Už pri spomienke na sovietsku okupáciu z roku 1968 by sme mali Ukrajinu podporovať,“ podotkol Zeman.
Exprezident ďalej uviedol, že by si prial demokratické európske Rusko. „Fandil som Michailovi Gorbačovovi, ktorý k tomu do istej miery smeroval. Dnes sa Rusko opäť vzďaľuje Európe aj USA,“ doplnil.
Podľa jeho slov by to chcelo nového reformátora. „Niekto, kto by reformoval Rusko a priviedol ho, povedzme, k pluralitnej demokracii,“ dodal podľa iDnes Zeman.
Miliardová sekera na obranu slobody
Summit európskych lídrov priniesol po dlhých debatách rozhodnutie o poskytnutí bezúročnej pôžičky v celkovej výške 90 miliárd eur. Tieto prostriedky majú Ukrajine pomôcť zaplátať masívnu dieru v štátnej pokladnici, ktorá len v budúcom roku podľa odhadov dosiahne sumu takmer 72 miliárd eur. Väčšina krajín EÚ súhlasila, že si peniaze požičajú spoločne pod záštitou európskeho rozpočtu.
Do tejto iniciatívy sa však nezapoja všetci. Slovensko, Maďarsko a Česká republika sa rozhodli od plánu dištancovať a nepodieľať sa na spoločnom dlhu. Kyjev by mal prvú polovicu sumy, teda 45 miliárd, dostať v priebehu roka 2026 a zvyšok o rok neskôr.
Mechanizmus splácania pôžičky je postavený na predpoklade, že Rusko po skončení konfliktu zaplatí vojnové reparácie. Ak by sa tak nestalo, v zálohe zostávajú zmrazené ruské aktíva nachádzajúce sa na území Únie. Zostáva však nezodpovedanou otázkou, ako sa situácia vyvinie v prípade mierovej dohody, ktorá by finančnú kompenzáciu zo strany Moskvy nezahŕňala. V takom scenári by bremeno splácania istiny mohlo definitívne zostať na pleciach európskeho spoločenstva.
Kto v skutočnosti zaplatí účet za úroky?
Hoci samotná pôžička pre Ukrajinu má byť bezúročná, pre členské štáty EÚ to znamená reálnu finančnú záťaž. Európska komisia otvorene priznala, že od roku 2028 bude na úrokoch splácať približne tri miliardy eur ročne. Tieto platby budú odchádzať priamo zo sedemročného rozpočtu Únie, ktorý tvoria príspevky vlád jednotlivých členských krajín. Prvé náklady pocítime už v roku 2027, kedy si obsluha tohto dlhu vyžiada úvodnú miliardu eur.
Európa sa tak nachádza v zložitej situácii, kedy musí vyvažovať potrebu okamžitej vojenskej a ekonomickej pomoci Ukrajine s dlhodobou finančnou stabilitou vlastných rozpočtov.
