Onkologické ochorenia nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj masívnu ekonomickú záťaž. V celej Európskej únii sú neprenosné ochorenia, medzi ktoré patrí aj rakovina, zodpovedné za približne 80 percent všetkých úmrtí.
Ich liečba pohltí až desatinu HDP Únie a predčasné úmrtia znamenajú každoročne stratu okolo 115 miliárd eur. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré tento problém pociťujú najvýraznejšie. Píše o tom portál O Peniazoch.
Slovensko medzi najhoršími v EÚ
Úmrtnosť na rakovinu je na Slovensku dlhodobo jedna z najvyšších v rámci Európskej únie. Len v roku 2022 bolo podľa odhadov diagnostikovaných približne 29-tisíc nových prípadov. Najčastejšou diagnózou u mužov je rakovina prostaty, nasledovaná kolorektálnym karcinómom a rakovinou pľúc. U žien dominuje rakovina prsníka, kolorektálny karcinóm a karcinóm maternice. Prognózy sú pritom nelichotivé – do roku 2040 sa očakáva nárast počtu onkologických ochorení o približne 25 percent.
Prečo systém nestačí
Analýzy ministerstva zdravotníctva ukazujú, že problém nie je len v počte pacientov, ale v samotnom fungovaní systému. Skríningové programy síce existujú, no účasť populácie je nízka a rizikové skupiny sa k nim často vôbec nedostanú. Diagnostika trvá príliš dlho a pacienti sa v systéme pohybujú bez jasne stanovenej „cesty“. Regionálne rozdiely v dostupnosti liečby sú výrazné a moderné terapeutické postupy sú koncentrované len v niektorých centrách. Kritickým bodom je aj rádioterapia, kde viacerým nemocniciam končia záruky na zariadenia a chýbajú servisné zmluvy.
Ministerstvo zdravotníctva preto predstavilo Akčný plán Národného onkologického programu na roky 2026 až 2030, ktorý je aktuálne v pripomienkovom konaní. Dokument je koncipovaný ako politický aj odborný záväzok voči občanom Slovenska a Európskej únii.
Nadväzuje na Národný onkologický program Spoločne proti onkologickým chorobám do roku 2035 a sústreďuje sa na štyri oblasti: prevenciu, diagnostiku a liečbu, organizáciu onkologickej starostlivosti a kvalitu života pacientov.
Prevencia a rýchlejšia diagnóza
V oblasti prevencie chce štát posilniť zdravotnú gramotnosť, podporiť očkovanie proti infekciám spojeným s rakovinou a zásadne zlepšiť fungovanie skríningových programov. Počíta sa s vybudovaním Národného skríningového centra a so zavedením európskych schém hodnotenia kvality skríningov. V diagnostike a liečbe je cieľom skrátiť čas od prvých príznakov po stanovenie diagnózy aj od diagnózy po začiatok liečby, zlepšiť prístup ku klinickým skúšaniam a reformovať financovanie rádioterapie.
Najväčšou investičnou ambíciou je vznik troch komplexných onkologických centier. Do roku 2030 má byť akreditované Národné komplexné onkologické centrum v Bratislave a vybudované centrá pre stredné a východné Slovensko. Bratislavské centrum má riadiť onkologickú sieť, nastavovať medicínske štandardy, rozvíjať výskum vrátane biobankovania, vzdelávať odborníkov a koordinovať cestu pacienta. Regionálne centrá sa majú sústrediť najmä na diagnostiku, liečbu a prepojenie s ambulantným sektorom.
Milióny zo štátu aj zo zahraničia
Realizácia plánu si vyžiada stabilné financovanie. Zo štátneho rozpočtu má ísť na roky 2026 až 2030 takmer 3,78 milióna eur, určených najmä na koordináciu skríningov a odborné aktivity. Významné zdroje však prídu aj zvonka. Budovanie Národného skríningového centra má byť financované z európskych fondov sumou presahujúcou 6,2 milióna eur. Ďalších 18,5 milióna eur prinesie švajčiarsko-slovenský program Zdravie, z ktorého až 85 percent financovania zabezpečí Švajčiarsko.
Rakovina dnes patrí medzi najväčšie zdravotné aj ekonomické hrozby pre Slovensko. Predložený akčný plán ukazuje snahu o systémovú zmenu, no jeho úspech bude závisieť od dlhodobej politickej vôle, dostupnosti odborníkov a schopnosti pretaviť opatrenia do praxe. Ak sa to podarí, Slovensko môže v nasledujúcich rokoch nielen znížiť úmrtnosť na rakovinu, ale aj ušetriť stovky miliónov eur, ktoré dnes pohlcuje neskorá diagnostika a nákladná liečba.
