Maďarský premiér Viktor Orbán v piatok znovu vyvolal ostré reakcie, keď verejne spochybnil, kto je zodpovedný za vypuknutie vojny medzi Ruskom a Ukrajinou. Zároveň kritizoval západných lídrov za pokračujúcu politickú a finančnú podporu Kyjevu, ktorú podľa neho ospravedlňujú zjednodušeným výkladom konfliktu.
Orbán argumentoval tým, že lídri Európskej únie opisujú Ukrajinu ako malú krajinu, ktorá sa stala obeťou agresie. Tento obraz však podľa neho neobstojí. „Samozrejme, nie je až taká malá,“ povedal s odkazom na Ukrajinu. „A ani nie je jasné, kto na koho zaútočil. V každom prípade ide o krajinu, ktorá bola vystavená násiliu.“
Jeho vyjadrenia zazneli v čase, keď sa konflikt na Ukrajine blíži k tretiemu roku a západné štáty naďalej deklarujú podporu Kyjevu v boji proti ruskej invázii. Informuje o tom portál Politico.
Ruský pohľad z Moskvy
Keď ruský prezident Vladimir Putin vo februári 2022 nariadil plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu, Kremeľ ju označil za „špeciálnu vojenskú operáciu“. Putin vtedy uviedol, že cieľom Moskvy je „oslobodenie Donbasu od kyjevského režimu“ a „demilitarizácia a denacifikácia“ krajiny.
Tieto tvrdenia zopakoval aj na svojej výročnej tlačovej konferencii v piatok, kde zodpovedal otázky novinárov. „Nepovažujeme sa za zodpovedných za smrť ľudí, pretože sme to neboli my, kto začal vojnu,“ povedal Putin a zodpovednosť preniesol na vládu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorú obvinil zo „štátneho prevratu“.
Ostrá reakcia z Kyjeva
Na Orbánove slová promptne reagoval ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. V príspevku na sociálnych sieťach ironicky poznamenal, že situácia je „rovnako ‘nejasná’, ako to bolo pre vedenie Maďarska v roku 1939“. Jeho vyjadrenie odkazovalo na historické paralely a vyvolalo ďalšiu vlnu diskusií.
Finančná pomoc ako zdroj rozkolu
Orbánove komentáre zazneli po zasadnutí Európskej rady, na ktorom sa lídri členských štátov dohodli na spoločnom zadlžení vo výške 90 miliárd eur určených na finančnú pomoc Ukrajine. Práve otázka peňazí sa stala ďalším bodom napätia v rámci Únie.
Maďarsko sa spolu so Slovenskom a Českom rozhodlo do programu financovania Kyjeva nezapojiť. Tento krok ešte viac upevnil ich skeptický postoj voči podpore Ukrajiny a zároveň prehĺbil rozpory v EÚ, ktorá sa už predtým nedokázala zhodnúť na použití viac než 200 miliárd eur zmrazených ruských štátnych aktív na pomoc napadnutej krajine.
Varovanie z Kremľa a maďarská reakcia
Orbán ešte pred štvrtkovým summitom EÚ prezradil, že ho ruský prezident osobne upozornil na možné následky, ak by Únia ruské aktíva použila. Podľa maďarského premiéra Putin varoval, že Moskva by reagovala „silnou reakciou s využitím všetkých nástrojov medzinárodného práva“ a že by pritom zohľadnila postoj každého jednotlivého členského štátu EÚ.
„Takže my Maďari sme sa ochránili,“ uzavrel Orbán, čím naznačil, že Budapešť považuje svoj odstup od finančnej podpory Ukrajiny za strategickú poistku voči možným ruským protiopatreniam.
