Po decembrových 13. dôchodku prišla pre mnohých seniorov úľava, no zároveň sa čoraz hlasnejšie ozývajú varovania, že ide len o krátkodobý efekt. Za kulisami sa totiž rysuje problém, ktorý môže zásadne ovplyvniť budúcnosť penzií na Slovensku.
Odborné analýzy hovoria jasne. Peniaze v systéme dlhodobo chýbajú a situácia sa bude zhoršovať. Istoty, na ktoré boli dôchodcovia zvyknutí, sa tak môžu stať minulosťou.
Peniaze v systéme sa míňajú rýchlejšie, než pribúdajú
Slovenský dôchodkový systém sa podľa dostupných dát blíži k vážnej nerovnováhe. Už v najbližších desaťročiach má každoročne vykazovať výrazný schodok, ktorý sa bude pohybovať na úrovni niekoľkých percent hrubého domáceho produktu. V praxi to znamená, že štátu budú v penzijnom systéme chýbať miliardy eur každý rok a tento stav nebude len dočasný.
Ako už napríklad dávnejšie upozornila pravda.sk, v porovnaní s inými krajinami Európskej únie patrí Slovensko medzi tie, ktoré majú s financovaním dôchodkov najväčšie problémy. Kým niektoré štáty dokážu vyplácať penzie výlučne z odvodov pracujúcich a ešte si vytvárajú rezervy, Slovensko sa prepadlo medzi krajiny s najhlbším deficitom. Horšie výsledky dosahuje už len niekoľko štátov, čo naznačuje, že problém je systémový a dlhodobý.
Pre seniorov to vytvára neistotu. Ak systém dlhodobo míňa viac, než doň priteká, štát je nútený hľadať riešenia, ktoré sa môžu dotknúť každého, kto je odkázaný na dôchodok.
Starnutie populácie a menej pracujúcich ako kľúčový problém
Jednou z hlavných príčin zhoršujúcej sa situácie je demografický vývoj. Slovensko starne a počet ľudí v produktívnom veku klesá. Už o niekoľko desaťročí bude na jedného dôchodcu pripadať menej než dvojica pracujúcich. To je zásadná zmena oproti minulosti, keď systém fungoval na úplne iných pomeroch.
Priebežný model financovania, na ktorom sú dôchodky postavené, je pritom priamo závislý od odvodov pracujúcich. Ak pracujúcich ubúda, automaticky klesajú aj príjmy systému. Tento tlak ešte zosilňujú rozhodnutia, ktoré umožňovali skorší odchod do penzie bez dostatočného krytia.
Situáciu možno zhrnúť do niekoľkých bodov:
- menej pracujúcich znamená menej odvodov do systému,
- viac dôchodcov zvyšuje výdavky štátu,
- rozdiel medzi príjmami a výdavkami sa každým rokom prehlbuje,
- vzniká trvalý deficit, ktorý musí niekto zaplatiť.
Takýto vývoj ohrozuje stabilitu verejných financií a vytvára tlak na zmeny, ktoré nemusia byť pre seniorov priaznivé.
Dôchodková pasca a riziko tvrdých opatrení
Ak sa súčasný trend nezmení, dôchodkový systém sa môže stať dlhodobou záťažou pre štátny rozpočet. To znamená, že vláda bude musieť hľadať dodatočné zdroje. Možností nie je veľa: úspory v iných oblastiach, reformy alebo zvyšovanie daní a odvodov. Práve posledná možnosť sa však považuje za najmenej vhodnú, pretože rieši problém len krátkodobo a zároveň oslabuje ekonomiku.
Slovensko sa už dnes nachádza v situácii, keď je jeho dôchodkový deficit výrazne vyšší než priemer Európskej únie. V rámci krajín strednej Európy vychádza z porovnania najhoršie. Bez zásadných zmien v oblasti zamestnanosti, produktivity práce, daňového nastavenia a samotných dôchodkov zo Sociálnej poisťovne hrozí, že sa problém bude prehlbovať.
Pre seniorov to znamená, že hoci dnes ešte dostávajú mimoriadne dávky či príspevky, budúcnosť penzií je čoraz neistá. Štát sa dostáva do pasce, v ktorej každé ďalšie rozhodnutie bude bolestivejšie než to predchádzajúce, a otázka istoty v starobe sa stáva jednou z najväčších výziev nasledujúcich rokov.
