Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa Čína radila medzi najväčších svetových dovozcov zbraní. Nové dáta ukazujú, že sa v zbrojárenskom priemysle stali úplne sebestačnými. Firmy zvládajú vyrábať už aj kvalitné motory do vojenských lietadiel, čo sa ešte v roku 2016 zdalo ako takmer nemysliteľné. Krajina má teraz k dispozícii vlastný zbrojný priemysel zodpovedajúci ambíciám globálnej mocnosti.
Dlhé roky sa Čína spoliehala na dodávky zbraní z Ruska, Francúzska i ďalších krajín, od ktorých odoberala systémy protivzdušnej obrany, letecké motory či bojové lietadlá. Uzavrela niekoľko zmlúv dokonca aj so Spojenými štátmi. Dnešná situácia je ale úplne iná a krajina sa už na dodávky zbraní zo zahraničia spoliehať nemusí. Naopak ich môže sama vyvážať, píše The Wall Street Journal.
Čína za posledné roky vypadla z prvej desiatky najväčších odberateľov zbraní na svete. Hoci obchodné väzby so svetom vo vojenskom sektore ešte nepretrhli úplne, spolieha sa už len na dodávky niektorých komponentov, kde sa jej to hlavne cenovo alebo kvalitou oplatí. Čínskemu prezidentovi sa tým darí plniť dlhodobo nastolenú stratégiu, ktorá spočíva v obmedzení závislosti od zahraničia, a to nielen v oblasti zbraní. Zvyšuje svoju sebestačnosť vo všetkých odvetviach ekonomiky. Chce sa sama na seba spoliehať aj napríklad v oblasti energií, polovodičov či potravín.
Posun aj kvôli krádeži dát
Čínska cesta, ktorá k sebestačnosti v zbraňovom sektore viedla, však nebola často férová. Americké úrady v minulosti čelili hneď niekoľkým kybernetickým útokom, ktoré cielili na krádeže dát z oblasti letectva či námorných technológií. „Čína vsádzala snáď na všetky triky, ktoré prichádzali do úvahy,“ hovorí analytik Siemon Wezeman.
Aby sa však ázijskému gigantovi podarilo vybudovať kvalitný zbrojný sektor, musela prebehnúť aj celková reštrukturalizácia vojenského priemyslu. Centrom sa stal novo vytvorený štátny gigant Aero Engine Corp. of China (AECC). Cieľom tejto firmy bolo, aby raz dohnala Západ, a to najmä v oblasti pohonných jednotiek pre lietadlá, čo sa o pár rokov neskôr podarilo.
Spoločnosť AECC vznikla hlavne vďaka tomu, že štát do tohto podniku investoval niekoľko miliárd dolárov. Len tak totiž mohla novo vzniknutá spoločnosť konkurovať globálnym gigantom ako General Electric či Pratt & Whitney. Výsledky sa dostavili už po pár rokoch. Čína vďaka tejto firme dnes vyrába aj vlastné stíhačky, ktoré sa môžu oprieť o vlastné pohonné jednotky. Príkladom je najnovšia čínska stíhačka J-35.
Vlastné bojové lietadlá považuje čínsky prezident Si Ťin-pching za nutnosť. „Cieľom prezidenta je, aby Čína jedného dňa dokázala aj po stránke vojenskej prekonať Spojené štáty,“ hovorí americký sinológ Tchaj Ming Čche.
V plánoch nehodlajú poľaviť
Podobný príbeh sa odohráva aj na mori. Čína rýchlo zvyšuje výrobu vlastných vojnových lodí, aby raz v ideálnom prípade dohnala USA. Medzi najväčšie počiny z poslednej doby sa radí aj lietadlová loď Fujian, ktorá je vybavená elektromagnetickými katapultmi, a teda technológiou, ktorú dnes okrem Číny ovládajú už len americké firmy.
Čínska komunistická strana si však uvedomuje, že nesmie zaspať na vavrínoch. Stále má navyše vo svojich skladoch stroje, ktoré pôvodne pochádzajú z Ruska či Sovietskeho zväzu. Mnoho lietadiel i lodí sa stále musí spoliehať na dodávky čiastkových komponentov zo zahraničia. Úloha Číny je preto teraz jednoduchá. Tieto stroje teraz musia nahradiť, pokiaľ chce byť naozaj úplne sebestačná.
