Rozhodovanie medzi prácou či podnikaním na Slovensku a v Českej republike už dávno nie je len otázkou vzdialenosti alebo jazyka. Od roku 2026 vstupujú do platnosti zmeny, ktoré ešte viac zvýrazňujú rozdiely v daniach, odvodoch aj v čistých príjmoch.
Slovensko aj Česko vychádzajú z príbuzného daňovo-odvodového základu, no praktické nastavenie sa postupne rozchádza. Rozdiely sa podľa portálu Peniaze neprejavujú len v sadzbách, ale aj v samotnej filozofii výpočtu dane, výške minimálnych odvodov a v tom, ako rýchlo sa pracujúci dostávajú do vyšších daňových pásiem. Rok 2026 tieto rozdiely ešte viac zvýrazňuje.
Zamestnanec na Slovensku odvádza štátu kombináciu dane z príjmu a povinných zdravotných a sociálnych odvodov. Hoci časť odvodov platí zamestnávateľ, celkové zaťaženie práce patrí medzi najvyššie v regióne.
Zo zdravotného poistenia ide zo mzdy zamestnanca päť percent, pričom zamestnávateľ dopláca ďalších jedenásť percent. Sociálne poistenie predstavuje 9,4 percenta na strane zamestnanca a 25,2 percenta na strane zamestnávateľa. V praxi to znamená, že zamestnanec odvedie zo svojej hrubej mzdy 14,4 percenta a firma k jeho mzde pripočíta ďalších 36,2 percenta.
Daň z príjmu je na Slovensku progresívna. V roku 2026 sa uplatňuje päť daňových pásiem, pričom základná 19-percentná sadzba platí len do ročného základu dane necelých 44-tisíc eur. Pri vyšších príjmoch sadzba rýchlo rastie až na 35 percent, čo znamená, že zamestnanec sa do vyššieho zdanenia dostáva skôr než v Česku.
Pri minimálnej mzde 915 eur zaplatí slovenský zamestnanec na odvodoch 131,76 eura a po uplatnení nezdaniteľnej časti aj 54,34 eura na dani. Čistá mzda tak dosahuje 728,90 eura, zatiaľ čo celkové náklady zamestnávateľa presahujú 1 246 eur.
Český zamestnanec: menej odvodov, jednoduchšia daň
V Českej republike je zaťaženie práce miernejšie, najmä pokiaľ ide o odvody. Zamestnanec odvádza 4,5 percenta na zdravotné poistenie a 7,1 percenta na sociálne poistenie. Zamestnávateľ k tomu platí deväť percent na zdravotné a 24,8 percenta na sociálne poistenie.
Celkovo tak český zamestnanec zaplatí na odvodoch 11,6 percenta zo mzdy, čo je citeľne menej než na Slovensku. Aj náklady zamestnávateľa sú nižšie – dosahujú 33,8 percenta.
Daňový systém je zároveň prehľadnejší. Základná sadzba dane z príjmu je 15 percent a vyššia 23-percentná sadzba sa uplatňuje až pri príjmoch presahujúcich 36-násobok priemernej mzdy. Kľúčovým rozdielom je spôsob výpočtu dane – namiesto nezdaniteľnej časti sa uplatňuje daňová zľava priamo z vypočítanej dane.
Pri minimálnej mzde 22 400 Kč (921,85 eura) zaplatí český zamestnanec na odvodoch 106,62 eura a na dani 32,41 eura. Čistá mzda dosahuje 779,91 eura, teda o viac než 50 eur mesačne viac ako na Slovensku, a to pri nižších celkových nákladoch zamestnávateľa.
Slovenský živnostník: vyššie minimum a tvrdšie pravidlá
Rok 2026 prináša pre slovenských živnostníkov citeľné sprísnenie. Minimálny vymeriavací základ na sociálne poistenie sa zvyšuje na 60 percent priemernej mzdy spred dvoch rokov, čo znamená minimálne sociálne odvody vo výške 303,11 eura mesačne.
Zároveň rastie aj zdravotné poistenie – sadzba sa zvyšuje zo 15 na 16 percent a minimálny mesačný odvod dosahuje 121,92 eura. V súčte tak živnostník zaplatí na povinných odvodoch viac než 425 eur mesačne. Skracuje sa aj obdobie, počas ktorého začínajúci podnikateľ neplatí sociálne odvody, a ruší sa hranica príjmu, pod ktorou sa odvody neplatili vôbec.
Daň z príjmu zostáva pri príjmoch do 100-tisíc eur na úrovni 15 percent. Pri vyšších zárobkoch sa uplatňuje rovnaká progresia ako pri zamestnancoch, teda sadzby od 19 do 35 percent. Kombinácia vyšších minimálnych odvodov a progresívnej dane výrazne zaťažuje najmä živnostníkov s nižšími a strednými príjmami.
Český živnostník: nižšie odvody a paušál ako výhoda
Český systém je pre samostatne zárobkovo činné osoby priaznivejší. Zdravotné poistenie sa platí vo výške 13,5 percenta a sociálne poistenie 29,2 percenta, pričom minimálne odvody sú nižšie než na Slovensku. Spolu dosahujú približne 370 eur mesačne.
Daň z príjmu je nastavená na 15 percent a vyššia 23-percentná sadzba sa uplatňuje až pri výrazne vyšších príjmoch. Výhodou je aj možnosť neplatiť preddavky na daň, ak posledná daňová povinnosť nepresiahla 30-tisíc korún.
Osobitným benefitom je paušálna daň. Český živnostník ju môže využiť pri príjmoch do dvoch miliónov korún ročne. V jednej pevnej mesačnej platbe má zahrnutú daň z príjmu aj odvody, čo výrazne znižuje administratívnu záťaž, hoci za cenu nemožnosti uplatňovať daňové úľavy.
Čisté čísla hovoria jasne
Pri porovnaní zamestnancov vychádza Česká republika výhodnejšie nielen pri minimálnej, ale aj pri priemernej mzde. Rozdiel v čistom príjme pri priemernej mzde presahuje 300 eur mesačne, pričom rozhodujú nielen dane a odvody, ale aj celkovo vyššia mzdová úroveň.
Podobný rozdiel vidno aj pri živnostníkoch. Pri ročnom príjme 40-tisíc eur a uplatnení 60-percentného paušálu zaplatí slovenský živnostník na daniach a odvodoch približne o 1 548 eur viac než český. O rovnakú sumu je tak nižší aj jeho čistý ročný príjem.
Hoci majú Slovensko a Česko podobný legislatívny základ, praktické nastavenie daňovo-odvodového systému vychádza v roku 2026 priaznivejšie pre pracujúcich u našich západných susedov. Konečné rozhodnutie, kde pracovať alebo podnikať, však vždy závisí od konkrétnej situácie, výšky príjmu a formy zárobkovej činnosti.
