Už ako štvorročná mala Natalja Sedychová jasnú predstavu o svojej budúcnosti a túžila stať sa krasokorčuliarkou. Od malička bola odhodlaná svoj sen naplniť a dôsledne kráčala cestou, ktorú si vybrala. Už ako dieťa ju fascinuje krasokorčuľovanie. Prvý impulz dostala pri sledovaní televíznej súťaže, ktorá ju úplne očarila.
Na rozdiel od mnohých rovesníčok, ktoré mali podobné ambície, ona svoj sen skutočne zhmotnila a čoskoro sa začalo hovoriť o jej obrovskom talente. Jej meno sa rýchlo preslávilo ako meno jednej z najmladších a najnádejnejších krasokorčuliarskych hviezd v celom bývalom ZSSR. Píše portál Dobrenoviny.sk.
Už vo veľmi mladom veku sa Natalja objavila aj pred kamerou. Ako šesťročná účinkovala v televíznej reklame a neskôr vo vzdelávacom filme o francúzštine. V roku 1963 si zahrala samu seba v športovej snímke „Voľný kop“, čím sa jej cesta do sveta herectva len začala. Veľký úspech prišiel, keď ako pätnásťročná predviedla na krasokorčuliarskom festivale svoju etudu „Umierajúca labuť“. Vystúpenie bolo natoľko pôsobivé, že si jej talent všimol režisér Alexander Rou a okamžite jej ponúkol hlavnú úlohu v pripravovanej rozprávke.
Na kasting sa Natalja vydala tajne, pretože predpokladala, že by jej rodičia jej účinkovanie vo filme neschválili. Napokon ju však režisér presvedčil a zaistil, že sa mohla zúčastniť natáčania. Tak sa zrodila jej nezabudnuteľná prvá veľká rola, ktorá ju vďaka Rouovej podpore postavila do centra pozornosti.
Platonická láska
Napriek obrovskej radosti z obsadenia, stvárniť Nastenku bolo pre ňu náročné. Často musela čeliť nepríjemnému chladu na pľaci a zažívala platonické city k svojmu filmovému partnerovi, čo ju robilo veľmi plachou pri natáčaní romantických scén. Najpamätnejší zostal pre ňu prvý filmový bozk, ktorý bol zároveň jej úplne prvý.
Ďalšou veľkou výzvou bola scéna, kde musela skočiť do rybníka plného studenej, špinavej vody s pijavicami. Trikrát sa rozbehla, no vždy tesne pred vodou zastavila, až nakoniec s veľkým sebazaprením pod režisérovým dohľadom zvládla scénu. Jej plachosť a tichá povaha boli evidentné aj pre kolegyňu Innu Čurikovú, ktorá spomínala, že sa snažila mladú herečku naučiť hovoriť hlasnejšie, no bez väčšieho úspechu.
Po natáčaní filmových scén sa Natalja musela vyrovnať aj s následkami v baletnej škole, kde na určitý čas prerušila štúdium. Pedagógovia neboli nadšení, no ona svoje rozhodnutie neľutovala. Ako baletka napokon dokázala udržať svoje miesto na výslní, stala sa prvou sólistkou Veľkého divadla v Moskve a excelovala v predstaveniach ako Labutie jazero, Luskáčik, Šípková Ruženka či Anna Karenina.
Osobný život Natalje bol plný ťažkých skúšok
Rozvod rodičov a odchod otca za inou ženou ju veľmi zasiahli a krátko dokonca hrozilo, že sa u nej rozvinie anorexia. Popularita a mužská pozornosť jej síce poskytovali výnimočné postavenie, no skutočné šťastie jej nepriniesli, keďže nedokázala opätovať city mnohých nápadníkov.
Napriek niektorým románikom, ktoré boli riskantné a ohrozovali jej život, sa nakoniec vydala za hudobného skladateľa Viktora Lebedeva a spolu mali syna Alexeja. Ich vzťah však nevydržal diaľku, keďže ona zostala v Moskve a muž v Leningrade, a po desiatich rokoch sa rozišli, čiastočne aj kvôli nevere.
Vzťah sa rozpadol v okamihu, keď sa Natalja rozhodla navštíviť svojho manžela, ktorý bol známy svojou neustálou nedôverou. Keď otvorila dvere, privítala ju šokujúca scéna. V kúpeľni sa práve sprchovala jeho milenka.
Lebedev sa snažil vysvetliť, že išlo o jednorazový prehrešok, no množstvo kozmetických prípravkov a zubných kefiek v kúpeľni jasne dokazovalo, že jeho partnerka trávi v jeho byte oveľa viac času, než by sa dalo očakávať.
Veľkou ranou bolo aj rozhodnutie Nataljinho syna žiť s otcom a jeho novou rodinou. Počas života však našla opäť šťastie pri druhom manželovi a rozhodla sa viac sústrediť na rodinu. Napriek tomu, že sa na istý čas vzdala profesionálneho života, v 90. rokoch sa opäť objavila na scéne moskovského Divadla v Nikitinskej bráne a účinkovala aj vo viacerých filmoch, čím znovu potvrdila svoj umelecký talent a miesto medzi poprednými predstaviteľkami baletného umenia.
Žiarlivý kolega
Aj keď si Natalja neskôr mohla užívať obrovskú popularitu a mužov, ktorí ju obdivovali, mala po svojom boku doslova hŕstku nápadníkov, toto nadšenie jej však šťastie neprinášalo. Nedokázala totiž city ani obdiv ostatných opätovať, a práve preto jej osobný život zostával komplikovaný.
Medzi tými, ktorí o ňu prejavili záujem, bol aj iránsky miliardár, ktorí k nej cítili hlboké city. Ten jej dokonca daroval prsteň s impozantným diamantom a plánoval, že ju požiadať o ruku. Napriek tomu jeho návrh odmietla.
Najväčšie nebezpečenstvo predstavoval nesmierne žiarlivý kolega z divadla, s ktorým sa krátko zaplietla.
V tom čase sa zároveň tajne stretávala s hudobným skladateľom Viktorom Lebedevom. Keď sa o týchto stretnutiach dozvedel jej žiarlivý nápadník, vyvolalo to dramatickú konfrontáciu. Podľa informácií denníka Blesk ju tento muž zavliekol do hotelovej izby a pokúsil sa ju uškrtiť mokrým uterákom. Situácia sa vyhrotila do takej miery, že na ňu dokonca vytiahol nôž. Natalji sa podarilo uniknúť smrti len tým, že predstierala, že žiarlivca v skutočnosti miluje a je rozhodnutá si ho vziať. Tento incident odhalila sama českým novinárom počas ich návštevy v Moskve, čím sa jej životná skúsenosť stala verejne známa.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
