Možné prímerie na Ukrajine znovu rozvírilo diskusiu o budúcnosti ruského plynu v Európe. Hoci technicky by bolo možné obnoviť dodávky cez plynovody Nord Stream, realita je oveľa zložitejšia. Európa dnes čelí novej legislatíve, geopolitickému tlaku zo Spojených štátov aj vlastným bezpečnostným obavám.
S postupujúcimi mierovými rokovaniami medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prebiehajú pod vedením USA, sa v politických a ekonomických kruhoch opäť objavuje otázka, či by Európa mohla po rokoch obnoviť energetickú spoluprácu s Moskvou. Ako upozorňuje portál CNBC, hoci sa o návrate ruského plynu hovorí čoraz častejšie, jeho realizácia by narážala na množstvo zásadných prekážok. Informuje o tom portál oPeniazoch.
Nord Stream je technicky opraviteľný, no bez budúcnosti
Podmorská infraštruktúra plynovodov Nord Stream zostáva aj tri roky po sabotáži z konca roka 2022 technicky zachrániteľná. Podľa Sergeja Vakulenka z Carnegieho centra pre Rusko a Euráziu by si oprava poškodeného potrubia vyžiadala výmenu niekoľkých kilometrov rúr a investíciu približne jednej miliardy dolárov.
Vakulenko pre CNBC uviedol, že jedna z vetiev Nord Stream 2 je dokonca stále prevádzkyschopná. Problémom však zostáva fakt, že plynovod, ktorého výstavba stála približne 11 miliárd dolárov, nikdy nezískal certifikáciu na komerčnú prevádzku a momentálne nemá ani jasného prevádzkovateľa.
Nová legislatíva EÚ mení pravidlá hry
Kým technici hovoria o možnostiach opráv, politická realita v Európe sa za posledné roky zásadne zmenila. Európska únia pokračuje v plánoch na úplný zákaz dovozu ruského plynu do konca roka 2027.
Analytik spoločnosti Morningstar Tancrede Fulop pre CNBC upozornil, že návrat ruských dodávok by bol v krátkodobom horizonte mimoriadne komplikovaný práve kvôli novému legislatívnemu rámcu. Pripúšťa síce možné výnimky v núdzových situáciách pre krajiny ako Slovensko či Maďarsko, tie by však nemenili celkový smer energetickej politiky Únie.
Európa zaplatila za diverzifikáciu vysokú cenu
Energetická mapa Európy sa od vypuknutia vojny dramaticky zmenila. Zatiaľ čo v roku 2021 tvoril ruský plyn približne 45 percent európskej spotreby, v roku 2025 sa jeho podiel odhaduje už len na 13 percent.
Európa sa však z energetickej krízy stále úplne nespamätala. Ceny plynu na kľúčovej burze TTF sa začiatkom tohto roka pohybovali na úrovniach približne dvojnásobku predvojnových hodnôt. Práve vysoké náklady na energie vytvárajú silný tlak najmä na nemecký priemysel, ktorý by v prípade povojnového scenára mohol považovať návrat lacnejšieho ruského plynu za ekonomicky lákavé riešenie.
Washington nechce stratiť energetický vplyv
Obnovenie Nord Streamu by však nebolo len európskou záležitosťou. Spojené štáty sa v posledných rokoch stali hlavným dodávateľom skvapalneného zemného plynu (LNG) do Európy a akýkoľvek návrat ruského plynu by ohrozil ich trhový podiel.
Analytici predpokladajú, že Washington by sa politicky bránil oživeniu ruských dodávok. Problém by mala aj Ukrajina, ktorá by vnímala návrat ruského plynu ako politicky neprijateľný krok, hoci v minulosti profitovala z tranzitných poplatkov. Tie sa skončili po vypršaní tranzitnej dohody medzi Kyjevom a Moskvou na konci roka 2024.
Rusko hľadá odbyt v Ázii, no nie z pozície sily
Rusko sa medzičasom čoraz viac orientuje na ázijské trhy, predovšetkým na Čínu prostredníctvom plynovodu Sila Sibíri. Podľa Vakulenka však Moskva nie je v silnej vyjednávacej pozícii a veľká časť plynu určeného pôvodne pre Európu je dnes „uviaznutým zdrojom“.
Práve to by teoreticky mohlo Európe umožniť vyrokovať výhodné cenové podmienky, ak by sa rozhodla pre návrat k ruským dodávkam. Politické, bezpečnostné a etické bariéry však zostávajú vysoké.
Návrat nie je vylúčený, ale plná spolupráca je nepravdepodobná
Odborníci sa zhodujú, že aj v prípade dosiahnutia mieru na Ukrajine sa návrat k pôvodnému rozsahu energetickej spolupráce s Ruskom javí ako málo realistický. Európa sa medzičasom prispôsobila novej realite, investovala do LNG terminálov a diverzifikovala svoje zdroje.
Ekonomické stimuly síce existujú, no bezpečnostné obavy a snaha o energetickú nezávislosť zatiaľ prevažujú. Budúcnosť ruského plynu v Európe tak zostáva úzko spätá nielen s mierom, ale aj s politickými zmenami v Moskve a dlhodobou stabilitou regiónu.
