Do hĺbky viac ako 90 metrov pod hladinou preniká len zlomok slnečného svetla. V týchto vodách pri pobreží Guamu vládne večný súmrak aj uprostred jasného poludnia.
Práve tu, v zóne, ktorú vedci nazývajú „horný súmrak“, sa odohráva tichý boj o poznanie jedného z najmenej preskúmaných ekosystémov na Zemi. Nie je to výlet pre amatérov, ale nebezpečná misia, kde každá chyba môže znamenať smrť. Píše o tom aj portál CNN.
Táto časť oceánu je pre človeka takmer nedostupná. Dostanete sa sem len ponorkou, robotom alebo, ak máte špeciálny výcvik, na vlastnej koži. Skupina vedeckých potápačov z Kalifornskej akadémie vied sa v novembri rozhodla riskovať a zostúpila do temných hlbín. Ich cieľom nebolo len pozorovanie, ale záchrana dát, ktoré tam dole ticho zbierali prístroje viac ako osem rokov.
Výsledok ich misie vyrazil dych aj skúseným biológom. Našli svet plný bizarných tvorov, od trblietavých červov cez kraby s „kožuchom“ až po morské slimáky posiate ostňami. Popri fascinácii však prichádza aj studená sprcha – dáta naznačujú, že ani tieto temné hlbiny nie sú imúnne voči klimatickým zmenám.
Smrtiaca pasca pre nepripravených
Ponor do zóny súmraku nie je nedeľné šnorchlovanie. Bežný vzduch v takejto hĺbke nestačí, rekreační potápači končia pri štyridsiatich metroch. Tím musel dýchať špeciálny koktail hélia a vzduchu, aby prežil.
Riziko číha najmä pri návrate. Čím hlbšie idete, tým viac plynu sa vám rozpustí v krvi. Ak by ste vyleteli k hladine príliš rýchlo, bubliny by vám doslova roztrhali cievy. „Keby sme zostali len 10 minút v hĺbke 150 metrov, výstup by nám trval šesť hodín,“ vysvetľuje Luiz Rocha, kurátor ichtyológie (pozn. veda o rybách), ktorý bol priamo v akcii. Aj preto mali na skutočnú prácu na dne často len necelú polhodinu.
Napriek týmto obmedzeniam sa im podarilo vyzdvihnúť 13 monitorovacích zariadení. Tieto nenápadné PVC dosky fungovali roky ako umelé útesy – malé podvodné hotely, ktoré postupne osídlili organizmy z okolia.
Poklady, ktoré veda doteraz nevidela
Keď zariadenia vytiahli na vzduch, vyzerali ako abstraktné umenie hýriace farbami – od jantárovej cez sýtu oranžovú až po tmavomodrú. V laboratóriách University of Guam sa začala mravenčia práca. Vedci pinzetami vyberali, fotili a analyzovali každú smietku života. Zvyšok putoval na testy DNA.
Doterajšia bilancia je ohromujúca. Z dvetisíc vzoriek bolo sto v regióne zaznamenaných úplne prvýkrát a dvadsať z nich sú pravdepodobne úplne nové, dosiaľ neobjavené druhy.
Zoznam noviniek zahŕňa apogona (rybu), kraba s oranžovými klepetami či morského slimáka s ružovo-žltým vzorom. Rocha však najviac žasol nad pustovníckym krabom, ktorý si namiesto ulity slimáka obliekol mušľu. „Každý pustovnícky krab, ktorého som doteraz videl, používal ulity ulitníkov, ale tento druh má zaujímavé adaptácie, ktoré mu umožňujú využívať lastúrniky,“ neskrýval nadšenie.
Ani tma ich neochráni pred človekom
Objavy však majú horkú príchuť. Viac ako polovica druhov, ktoré tu žijú, je pre vedu neznáma, no už teraz ich ohrozujeme. Rybolov, plasty a otepľovanie si cestu nájdu aj sem.
Výskumy ukazujú smutný paradox – množstvo plastového odpadu, najmä z rybárskych sietí, s hĺbkou narastá a práve v zóne súmraku dosahuje vrchol. „Takmer vždy sme prví ľudia, ktorí vidia tieto hlbšie útesy, a napriek tomu pri každom ponore vidíme odpadky vyprodukované človekom,“ konštatuje Rocha.
Teplotné senzory navyše búrajú mýtus o tom, že hlboká voda je bezpečným úkrytom pred globálnym otepľovaním. Dáta ukazujú, že teplota stúpa aj tam dole, čo môže mať pre citlivé organizmy fatálne následky.
Expedícia na Guame bola len začiatkom. V priebehu dvoch rokov plánujú vedci vyloviť ďalších 76 monitorov z celého Pacifiku, od Palau až po Marshallove ostrovy. Dúfajú, že stihnú tento tajomný svet spoznať skôr, než ho nenávratne zmeníme.
