Československá verejná zbierka s názvom Oksana50, ktorej hlavným cieľom je zabezpečiť financie na nákup päťdesiatich evakuačných vozidiel pre Ukrajinu, dosiahla výrazný míľnik výrazne skôr, než sa pôvodne očakávalo. Na transparentnom účte sa už podarilo zhromaždiť viac než 25,2 milióna českých korún, čo v prepočte predstavuje sumu presahujúcu jeden milión eur. Ide o výrazný prejav solidarity verejnosti v čase pokračujúceho vojnového konfliktu.
Zbierku spoločne zastrešuje slovenská Nadácia otvorenej spoločnosti v spolupráci s českým Nadačným fondom pre Ukrajinu. Organizátori informovali, že hranica jedného milióna eur bola dosiahnutá približne o dva mesiace skôr, než počítal pôvodný harmonogram. Konečným cieľom kampane je vyzbierať 26,8 milióna českých korún, čo zodpovedá približne 1,1 milióna eur, a aktuálny stav naznačuje, že tento plán je reálne splniteľný. Informuje web Zbraneproukrajinu.cz.
K symbolickému prelomeniu miliónovej hranice došlo krátko pred Vianocami, pričom sa na zbierke podieľalo viac než desaťtisíc jednotlivých darcov zo Slovenska a Česka. Organizátori to vnímajú ako jasný signál, že ochota pomáhať Ukrajine je v oboch krajinách stále silná a verejnosť nestráca záujem podporovať humanitárne aj praktické formy pomoci. Výsledok zbierky podľa nich dokazuje, že solidarita nie je len deklaratívna, ale má aj konkrétnu podobu. Píše TA3.
Zakúpené evakuačné vozidlá už prechádzajú technickou prípravou, aby zvládli extrémne podmienky v blízkosti bojových línií. Ide najmä o kompletný servis, spevnenie konštrukcie a doplnenie výbavy o ťažné zariadenia, háky, laná a ďalšie prvky potrebné na zásahy v náročnom teréne. Vozidlá majú slúžiť predovšetkým na rýchly presun ranených a evakuáciu z nebezpečných oblastí.
Zaujímavosťou zbierky je, že z vyzbieraných peňazí sa nekupujú nové automobily. Podľa skúseností priamo z frontu sú moderné vozidlá vybavené sofistikovanou elektronikou náchylnejšie na poruchy a zároveň ľahšie identifikovateľné nepriateľskými radarovými systémami. Jednoduchšie, staršie modely sú praktickejšie, ľahšie opraviteľné v poľných podmienkach a spoľahlivejšie v situáciách, kde nie je k dispozícii odborný servis ani náhradné diely.
„Chceme kupovať vozidlá, ktoré bez problémov zvládnu jazdu mimo spevnených ciest. Autá s ložnou plochou, na ktorú medik rýchlo naloží zraneného vojaka a spolu zvládnu 5–10 kritických kilometrov od línie dotyku. Zaobstaráme aj pár bežných sanitiek, ktoré sú vhodné na prevoz zranených z poľných do bežných nemocníc. Nepočítame s tým, že by sme vozidlá lakovali do jednotnej vojenskej farby – naopak. Každé zelené, olivové alebo khaki auto je priamym terčom. Čím civilnejšia farba, tým lepšie maskovanie. Nákup vozidiel bude prebiehať na rôznych miestach v Európe. O všetko sa stará špecializovaný tím technikov, ktorý každý automobil na mieste starostlivo skontroluje a vyjedná lepšiu cenu. Všetky autá následne prejdú servisnou prehliadkou zameranou hlavne na motor, brzdy, svetlá a pneumatiky. Nezáleží nám na tom, ako budú autá vyzerať a akú budú mať výbavu. Všetky ale vybavíme ťažným zariadením,“ píše sa na webe.
Samotný názov zbierky Oksana50 vznikol na počesť konkrétnej sanitky, ktorú ukrajinskí vojaci pomenovali Oksana
V novembri 2024 sa sedem Sloveniek rozhodlo vydať na náročnú cestu na Ukrajinu, ktorá nebola len obyčajnou jazdou cez hranice, ale silným gestom odvahy, empatie a spolupatričnosti. Ich cieľom bolo dopraviť evakuačné sanitky určené pre ukrajinské vojačky, vozidlá, ktoré v realite vojny často predstavujú tenkú líniu medzi prežitím a smrťou. Tento výnimočný ženský konvoj chcel svetu pripomenúť, že vojna nedolieha len na mužov na fronte, ale v plnej sile zasahuje aj ženy, ktoré nesú jej dôsledky na vlastných pleciach.
Počas cesty ich čakala aj vážna prekážka, keď jedno z vozidiel zlyhalo pre poruchu prevodovky. Napriek technickým problémom sa však výprava nezastavila a pokračovala ďalej. Spolu s pokazeným autom vytrvali aj členky konvoja vrátane dokumentaristky Doroty Vlnovej a fotografky Andrey Kalinovej. Vozidlo sa pre nich stalo viac než len kusom techniky. Nadobudlo osobný rozmer, dostalo meno a odvtedy ho všetci poznali ako sanitku Oksana.
Svoje krátke, no intenzívne pôsobenie začala Oksana v službách Varvary, veliteľky 38. brigády námornej pechoty. Nasadená bola v oblasti Pokrovska, kde sa podieľala na evakuácii zranených z najnebezpečnejších úsekov frontu. Opakovane pomáhala prenášať vojakov z chaosu a hrôzy bojov späť k šanci na záchranu a prežitie. Jej misia však netrvala dlho. Dňa 27. januára 2025 bola po návrate zo záchrannej akcie zasiahnutá ruským dronom. Miesto, ktoré malo znamenať útočisko a pomoc, sa v jednej chvíli zmenilo na miesto smrti. Pri útoku prišli o život dvaja vojaci a jeden civil, čím sa príbeh sanitky Oksana tragicky uzavrel.
Napriek tragickému koncu sa zrodila silná a symbolická myšlienka, ako dať sanitke Oksana nový význam. Namiesto toho, aby zostala zabudnutá na mieste zničenia, mala sa vrátiť späť na Slovensko ako hmatateľné memento vojny. Nie ako opravený stroj, ale ako nemý, strnulý svedok ruskej deštrukcie, ktorý by priamo uprostred našich ulíc a námestí svojím zničeným telom vypovedal pravdu, ktorú nemožno zľahčiť, spochybniť ani prekrútiť propagandou. Mala sa stať dôkazom, že vojna má konkrétnu podobu, konkrétne obete a konkrétne následky.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
