Na Slovensku sa tradične spája rozdávanie vianočných darčekov s Ježiškom, no v iných častiach Európy majú deti celkom odlišných obdarúvateľov. Kým niektorí sú všeobecne známi, iní môžu pôsobiť prekvapivo až bizardne. Európa ponúka mimoriadne pestrú zbierku bytostí a dokonca aj predmetov, ktoré majú na starosti štedrovečerné prekvapenia.
Na našom území je najrozšírenejšou postavou Ježiško, hoci v posledných rokoch sa čoraz častejšie objavuje aj Santa Claus, píše portál dromedár.sk. Ten však pôvodne pochádza z Európy a až neskôr sa stal ikonou Spojených štátov. Mnohí si ani neuvedomujú, že Ježiško nemá domov len na Slovensku. Pod rôznymi názvami nosí darčeky aj deťom v Česku, Maďarsku či Rakúsku. Objavuje sa tiež vo veľkých oblastiach Nemecka a Švajčiarska, v Taliansku a Poľsku.
V mnohých európskych krajinách sa o rozdávanie darčekov delí viacero postáv. Výraznou výnimkou je Poľsko, kde majú deti mimoriadne bohatý výber obdarúvateľov. Okrem Ježiška ich navštevuje Svätý Mikuláš, Hviezdko, Hviezdička aj Anjelik. V menšej miere sa tam objavuje aj Dedo Mráz, ktorý sa do krajiny dostal z východnej Európy. Svätý Mikuláš pôsobí aj na západe Ukrajiny a Bieloruska, no v týchto oblastiach sa o úlohu delí s Dedom Mrázom. Ten má dominantné postavenie najmä na východe týchto štátov, v Rusku a v časti Balkánu. Výnimkou je Chorvátsko, kde darčeky prináša Djed Božićnjak.
Zaujímavosťou Deda Mráza je, že deti neobdarúva počas Vianoc, ale až na prelome rokov. Podobný zvyk existuje aj v Grécku, kde darčeky nosí Bazil Veľký. Tento významný kresťanský biskup zomrel prvého januára, a práve v tento deň sa v Grécku tradične rozdávajú darčeky. Aj tam však postupne získava popularitu Santa Claus.
Postava staršieho muža s bielou bradou, oblečeného v červenom kabáte s kožušinou, sa v rôznych podobách objavuje v mnohých krajinách. Názvy sa líšia, no význam zostáva rovnaký. Ide o Otca Vianoc alebo Vianočného muža, ktorý navštevuje deti od Turecka cez južnú a západnú Európu až po sever kontinentu.
Rarity zo severu
Fínsko je v tomto smere miernou výnimkou. Tamojší Joulupukki síce v preklade znamená Vianočný cap, no jeho podoba sa výrazne podobá Santovi. Rozdielom je miesto jeho pôsobenia, keďže podľa tradície žije v Laponsku. V Nórsku majú deti Julenissena a vo Švédsku Jultomtena. Obe mená možno chápať ako Vianočný škriatok, hoci ich dnešný výzor sa viac blíži k známemu červenému starcovi.
Island však drží rekord v počte darčekonosných postáv. Tamojší Jólasveinar, teda Vianoční chlapíci, sú až trinásti. Deti ich postupne stretávajú od polovice decembra. Každý večer im nechávajú drobné odmeny v topánkach, pričom záleží na tom, ako sa dieťa správalo. Za poslušnosť dostanú sladkosti, za neposlušnosť ich čaká symbolický trest. Vzhľadom ide o drobných starcov s bielymi bradami, oblečených do tradičných vlnených odevov.
Asi najnezvyčajnejším obdarúvateľom v Európe je katalánske Tió de Nadal, známe ako Vianočné poleno. Táto postava pochádza z miestnej mytológie a vyskytuje sa najmä v Katalánsku, Andorre, časti Francúzska a Španielska. Ide o drevené poleno, ktoré má v moderných verziách namaľovanú tvár a niekedy aj nohy.
Aby deti získali bohatú nádielku, musia sa o Tió niekoľko týždňov starať. Pravidelne ho kŕmia a prikrývajú, aby mu nebola zima. Na Štedrý deň potom prebieha špecifický rituál, pri ktorom deti poleno palicami šibú a odriekajú tradičné verše. Pod prikrývkou ich následne čakajú sladkosti, ovocie, orechy a menšie darčeky. Väčšie prekvapenia prináša v Španielsku Papá Noel alebo Traja králi, vo Francúzsku Père Noël.
Zvláštnosťou tejto tradície je, že Tió darčeky symbolicky „vylučuje“, čo ešte viac zdôrazňuje význam starostlivosti pred Vianocami. Čím lepšie sa o poleno deti postarajú, tým bohatšia má byť jeho nádielka.
