Problémy s dodávkami tepla a elektriny spolu so zastaranou infraštruktúrou nútia mnohých obyvateľov Ruska prežívať zimné noci v oblečení. Hoci si je Kremeľ situácie vedomý, finančné zdroje podľa dostupných informácií smerujú prednostne na vojenské účely.
Ešte pred niekoľkými rokmi ruskí predstavitelia varovali Európu, že bez ruských energetických zdrojov bude čeliť vážnym problémom s vykurovaním. Nedávno navyše hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová tvrdila, že v európskych mestách sa vypína vianočné osvetlenie pre vysoké ceny energií. Aktuálna realita však ukazuje, že s chladom zápasia predovšetkým samotní Rusi, ktorí sa v mnohých regiónoch ocitajú bez kúrenia a neraz aj bez teplej vody.
Za súčasným stavom stojí viacero príčin. Energetická infraštruktúra v Rusku je miestami desiatky rokov stará a pri extrémnych mrazoch dochádza k častým poruchám. Od rozpadu Sovietskeho zväzu bola táto oblasť dlhodobo zanedbávaná. Hoci si situáciu uvedomujú najvyšší predstavitelia štátu vrátane poslancov Dumy, ministrov aj prezidenta Vladimira Putina a v minulosti sľubovali zvýšené investície, v súčasnosti sú peniaze presúvané najmä na potreby vojny. Miestne samosprávy tak podľa poľského Newsweeku obmedzili alebo úplne zastavili investície do základnej infraštruktúry.
V bytoch majú aj napriek ohrievačom len desať stupňov
Nedostatok tepla pociťujú napríklad obyvatelia mesta Pskov, kde výpadky elektriny spôsobujú, že radiátory zostávajú chladné. Miestni ľudia médiám opísali, že v noci spia v zimných bundách a čiapkach a oblečenie si sušia žehlením, keďže v bytoch je vlhko a zima. Podobná situácia sa pritom neopakuje prvýkrát, rovnaké problémy trápili obyvateľov aj počas minulých zím.
V meste Podolsk neďaleko Moskvy sa tisíce ľudí ocitli bez kúrenia po tom, ako v blízkosti súkromnej muničnej továrne prasklo potrubie teplovodu, uvádza The Moscow Times. Chlad zasahoval takmer polovicu zo 149 tisíc obyvateľov mesta. Miestni obyvatelia pre médiá uviedli, že situáciu považujú za absolútne neprijateľnú, keďže v domácnostiach chýbalo kúrenie aj teplá voda a boli nútení spať v spacákoch. Niektorí dodali, že niekoľko dní nemali žiadne teplo a nedokázali pochopiť, prečo sa oprava tak dlho naťahuje.
Jedným z dôvodov oneskorenia bolo aj to, že kotolňu vlastnil Klimovský špecializovaný muničný závod, kde platia prísne bezpečnostné pravidlá. Opravári a úrady sa tak k poruche nevedeli dostať včas, zatiaľ čo vonkajšie teploty klesali až k mínus dvadsiatim stupňom. Obyvatelia sa sťažovali, že hoci majú v každej izbe prenosné ohrievače, teplota v bytoch sa pohybovala len okolo desiatich stupňov a ich podnety zostávali bez odozvy.
Znepokojujúce údaje
Varovné sú aj oficiálne čísla, ktoré zverejňuje samotný Kremeľ. Približne 13 miliónov z takmer 53 miliónov ruských domácností nemá prístup k teplej vode. Celkovo sa tento problém dotýka asi 47 miliónov ľudí. Nejde pritom len o odľahlé oblasti, keďže teplú vodu má k dispozícii len približne 72 percent obyvateľov miest.
Viac než milión Rusov žije v budovách označených za nebezpečné. Ide o domy s vážnymi statickými poruchami, chýbajúcimi inžinierskymi sieťami alebo takými nedostatkami, ktoré predstavujú riziko pre život obyvateľov.
Hoci je Rusko významným exportérom plynu, plynofikácia krajiny dosahuje len približne 70 percent. Plynové prípojky sú dostupné najmä vo väčších mestách, zatiaľ čo menšie obce často zostávajú bez plynu, aj keď potrubie vedie v ich blízkosti. Miestne samosprávy však podľa dostupných informácií nemajú dostatok financií na realizáciu pripojenia.
Situáciu komplikuje aj stav vodovodnej infraštruktúry. Podľa údajov z roku 2019 nemá až pätina obyvateľov Ruska v domácnostiach zavedenú vodu. Pre mnohých je tak vnútorná toaleta stále nedostupným štandardom. Na vidieku nemajú k vnútorným toaletám prístup približne dve tretiny obyvateľov a sú odkázaní na vonkajšie latríny, upozorňuje The Moscow Times.
K týmto problémom sa pridáva aj rast cien. Od roku 2022 do októbra 2025 sa životné náklady pre ruské domácnosti zvýšili o viac než 40 percent a odhady hovoria, že v roku 2026 by mohli presiahnuť hranicu 50 percent.
