Starostlivosť o chrup je stále vážnym problémom Slovákov, a to nielen u starších generácií, ale aj u mladších. Menej než polovica obyvateľov sa pravidelne dostáva na preventívnu prehliadku, čo potvrdzuje aj štatistika Eurostatu za rok 2024.
Viac ako 4,5 percenta Európanov vo veku 16 a viac rokov má podľa štatistiky neuspokojenú potrebu zubného ošetrenia. Slovenská situácia je síce miernejšia, ale problém stále pretrváva. Informuje o tom portál Topky.sk.
Nedostatok zubárov a finančné bariéry
Ďalším problémom je nedostupnosť stomatológov v niektorých regiónoch. „Tam, kde je menej zubných lekárov, môžu byť dlhšie čakacie doby,“ povedal pre STVR prezident Slovenskej komory zubných lekárov Igor Moravčík.
Problém komplikuje aj to, že v mnohých krajinách EÚ nie sú preventívne vyšetrenia úplne kryté zo zdravotného poistenia. V prípade Slovenska si pacienti často musia doplácať za zákroky, čo zvyšuje bariéru pre pravidelné prehliadky. „Slovenská komora zubných lekárov aj zubní lekári vnímame, že je tu skupina obyvateľstva, ktorá môže mať problémy s dostupnosťou s ohľadom na cenu, nakoľko je tam spoluúčasť pacienta,“ vysvetlil Moravčík.
Slováci vs. Česi
Eurostat potvrdzuje, že neuspokojená potreba zubného vyšetrenia je na Slovensku na úrovni 2 percent, čo nás radí do lepšej polovice krajín EÚ. „Dokonca sme na tom lepšie ako Česká republika, kde sú to 3,3 percenta,“ spresnil Moravčík.
Zaujímavé je, že v Česku sa do zubného lekárstva z verejného zdravotného poistenia vynakladá viac prostriedkov než u nás, napriek tomu je tam vyšší podiel ľudí, ktorí sa k stomatológovi nedostanú.
Preventívne prehliadky stagnujú
Situácia sa podľa Moravčíka nezlepšila ani po pandémii a zrušení niektorých benefitov. „Po zrušení benefitov, ktoré sa čiastočne v dnešnej dobe už vracajú, k nám väčšinou chodia pacienti, ktorí boli zvyknutí chodiť. Nezvyšuje sa ale počet preventívnych prehliadok, ktorý v roku 2024 nedosiahol ani výšku predcovidového obdobia. Menej ako 50 percent ľudí chodí na preventívne prehliadky,“ uviedol Moravčík.
Ako často je potrebné meniť zubnú kefku?
Odborníci odporúčajú meniť zubnú kefku približne raz za tri mesiace, ideálne spolu so zmenou ročného obdobia. Výnimkou je obdobie po prekonaní vírusového alebo bakteriálneho ochorenia, kedy by sa kefka mala vymeniť okamžite. Počas choroby sa na nej totiž môžu hromadiť baktérie, ktoré sa pri ďalšom čistení opätovne dostávajú do úst. Signálom na výmenu sú aj opotrebované, sploštené alebo výrazne rozstrapkané štetiny.
Na význam správnej starostlivosti o zuby a ďasná upozorňuje aj doktor Praveen Sharma zo stomatologickej fakulty Univerzity v Birminghame. Podľa jeho skúseností sa približne polovica dospelých počas života stretne s ochorením ďasien. Krvácanie alebo opuch pritom nepovažuje za bežný stav, ale za jasné upozornenie, že je potrebné zlepšiť techniku čistenia a celkovú ústnu hygienu.
Dôležitejšia je kvalita než počet čistení
Sharma zároveň zdôrazňuje, že rozhodujúca je kvalita čistenia, nie jeho množstvo. Ideálne je čistiť si zuby dôkladne dvakrát denne, no ak to nie je možné, jedno poctivé čistenie je podľa neho lepšie než viacero rýchlych a povrchných pokusov.
Zubári upozorňujú aj na detail, ktorý mnohí považujú za praktický, a tým je ochranný kryt na zubnú kefku. Zubárka Janira Sánchez vysvetľuje, že uzavretý kryt síce pôsobí hygienicky, no v skutočnosti môže zadržiavať vlhkosť. Tým vzniká prostredie vhodné na množenie baktérií a plesní, takže kefka sa môže stať skôr zdrojom problémov než ochranou.
Správna technika čistenia, jemný tlak, pravidelná výmena kefky a vyhýbanie sa zbytočným chybám dokážu výrazne znížiť riziko ochorení zubov a ďasien. Aj malé zmeny v každodennej rutine môžu mať dlhodobo veľký vplyv na zdravie ústnej dutiny.
