Tridsať rokov bola len tieňom v starých záznamoch. Mačka plochočelá, malá šelma s veľkými očami, mala byť v thajských pralesoch dávno minulosťou.
Poslednýkrát ju videli v roku 1995 a biológovia sa pomaly zmierovali s tým, že tento druh v krajine definitívne prehral boj o prežitie. Fotopasce v hlbokých mokradiach však teraz odhalili, že príroda má ešte stále svoje tajomstvá. Píše o tom aj portál SBS News.
V rezervácii princeznej Sirindhorn na juhu Thajska sa od minulého roka realizoval ekologický prieskum, od ktorého nikto nečakal zázraky. O to väčší šok nastal pri analýze dát. Zariadenia ukryté v teréne zaznamenali až dvadsaťdeväť kontaktov s týmto vzácnym tvorom.
Nejde pritom o bežnú mačku, akú máte možno doma na gauči, hoci veľkosťou sú si podobné. Tento nočný lovec s typicky sploštenou lebkou a prenikavým pohľadom obýva tie najnedostupnejšie kúty juhovýchodnej Ázie – rašeliniská a sladkovodné mangrovové porasty. Práve nedostupnosť terénu im zrejme pomohla prežiť bez povšimnutia tak dlhú dobu.
Matka s mláďaťom priniesla nádej
Najsilnejším momentom celého výskumu nebol len samotný dôkaz o existencii dospelých jedincov. Objektívy zachytili samicu v sprievode mláďaťa. Pre druh, ktorý zvyčajne privádza na svet len jedno potomstvo naraz, je to signál, že populácia v tejto oblasti je životaschopná a rozmnožuje sa.
Presné sčítanie týchto šeliem je nočnou morou každého zoológa. Chýbajú im výrazné, jedinečné vzory na srsti, podľa ktorých by sa dali jednotlivé kusy rozoznať. Rattapan Pattanarangsan z organizácie Panthera však na základe frekvencie záberov odhaduje, že koncentrácia zvierat v rezervácii je relatívne vysoká.
Radosť striedajú obavy o budúcnosť
Globálna situácia mačky plochočelej je kritická. Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN) odhaduje, že na celom svete ostáva už len posledných 2 500 dospelých jedincov. V Thajsku niesla dlhé roky status „pravdepodobne vyhynutá“.
Návrat „mŕtveho“ druhu na mapu však neznamená, že má vyhraté. Veterinár a výskumník Kaset Sutasha z univerzity Kasetsart tlmí nadšenie triezvym pohľadom na realitu.
„Znovuobjavenie je vzrušujúce, no zároveň znepokojujúce,“ priznáva vedec. Upozorňuje najmä na fakt, že fragmentácia biotopov uväznila tieto zvieratá v izolovaných ostrovčekoch divočiny.
Thajské rašelinové lesy miznú pod tlakom poľnohospodárstva a menia sa na plantáže. Zvieratá sú tak vytláčané do čoraz menších teritórií, kde im hrozí nielen strata domova, ale aj choroby prenášané domácimi zvieratami z okolitých fariem.
Prežiť vedľa človeka nebude ľahké
Tento objav je podľa expertov len prvým krokom. Samotná existencia populácie nestačí, ak sa nezmení prístup k ochrane krajiny. Izolácia bráni zvieratám v migrácii a hľadaní partnerov, čo dlhodobo oslabuje ich genetickú výbavu.
„Čo príde potom, je dôležitejšie – ako im umožniť žiť vedľa nás udržateľne bez toho, aby boli ohrozené,“ uzatvára Sutasha. Mačka plochohlavá dostala druhú šancu, no to, či ju premení na trvalý návrat, závisí teraz už len od ľudí.
Zdroj: x.com/@BFMTV
