Vianočné sviatky sú spájané s pokojom, mierom a nádejou, hoci samotné narodenie Ježiša sa odohralo v období neistoty a ohrozenia. Mária s Jozefom boli nútení vydať sa na cestu do Betlehema a neskôr hľadať útočisko v Egypte, bez domova a bez istoty budúcnosti. Aj dnešný svet čelí napätiu, konfliktom a obavám, no Vianoce podľa arcibiskupa Róberta Bezáka pripomínajú, že pokoj a dobro sa začínajú medzi ľuďmi a v ich každodenných rozhodnutiach.
Róbert Bezák si veľmi živo vybavuje Vianoce z detstva stráveného v prievidzskej bytovke. Spomína na koledy, betlehem a na otca, ktorý vždy večer tajne zdobil stromček, aby deti nevideli, čo sa chystá. Deti sa podľa jeho spomienok snažili nazerať do obývačky cez kľúčovú dierku a s napätím čakali, či už pod stromčekom pribudli darčeky, uviedol v rozhovore pre TA3. Priznáva, že zvedavosť bola veľká a ak sa mu niekedy podarilo niečo objaviť vopred, na Štedrý večer sa snažil zahrať nadšenie a udržať ilúziu, že darčeky prináša Ježiško.
Vianoce aj v armáde
Osobitné spomienky má arcibiskup aj na obdobie povinnej vojenskej služby v socialistickej armáde. Hoci išlo o prostredie, kde panovala prísna disciplína, Vianoce sa podľa neho zachovali aj tam. Spomína, že vojaci mali pripravený zemiakový šalát a rezne, no atmosféra bola strohá a chýbala jej rodinná blízkosť. Napriek tomu vnímal, že ani v armáde si nikto netrúfol tieto sviatky úplne ignorovať.
Bezák zdôrazňuje, že rodinné tradície preňho mali vždy veľký význam. Spomína na otca, ktorý mal zvyk hádzať orechy do rohov izieb ako symbol požehnania pre celý dom. Po jeho odchode sa rozhodol v tejto tradícii pokračovať ako v tichej spomienke. O Vianoce nechcel pripraviť ani svoju mamu Gabrielu v čase, keď bola vážne chorá a už nevnímala plynutie času ani príchod sviatkov. Spolu so sestrou sa aj vtedy postarali o stromček, skromné darčeky a spoločnú večeru, pretože Vianoce mali v ich rodine význam bez ohľadu na okolnosti.
Pre Róberta Bezáka nebolo narodenie Ježiša nikdy len symbolickým príbehom alebo legendou. Po návšteve Betlehema nadobudol presvedčenie, že ide o reálne miesto, kde sa biblický príbeh skutočne odohral. Uvádza, že sa ho ľudia často pýtajú, kto by mohol vymyslieť obraz mesiáša narodeného v chudobných podmienkach maštale, keď by si Božie dieťa zaslúžilo dôstojnejší začiatok. Podľa neho je však práve v tejto jednoduchosti silné posolstvo o ľudskom živote, ktorý sa rodí skromne a postupne sa formuje vlastnými skutkami.
Posolstvo skromnosti a jednoduchosti
Arcibiskup zdôrazňuje, že príbeh o narodení v maštali poukazuje na hodnotu skromnosti. Podľa jeho názoru život nezačína veľkolepo, ale jednoducho, aby ho človek mohol vlastným úsilím rozvíjať a zlepšovať. Pripomína, že aj v súčasnosti sa deti rodia do chudoby a neistoty, a práve preto by mal mať vianočný príbeh rovnaký význam aj dnes.
Mrzí ho, ak sú pre niektorých ľudí Vianoce len príležitosťou na bohaté jedlo či splnenie materiálnych túžob. Podľa neho sa skutočná hodnota sviatkov neodvíja od peňazí, ale od pokoja, blízkosti a schopnosti byť spolu.
Vianoce ako zrkadlo medziľudských vzťahov
Bezák upozorňuje, že hádky, ticho pri stole a napätie medzi blízkymi robia zo sviatkov smutné dni, aj keď sú pod stromčekom darčeky. Podľa neho nestačí správať sa k sebe lepšie len počas Vianoc. Sviatky vníma ako ukazovateľ toho, ako sa ľudia k sebe správali počas celého roka. Zdôrazňuje, že ak človek dokázal myslieť na druhých, prinášať pokoj a humor v bežných dňoch, práve počas Vianoc má priestor prejaviť to naplno.
Na záver arcibiskup vyjadruje želanie, aby v životoch ľudí nezvíťazila beznádej, strach a chaos. Povzbudzuje, aby sa nenechali pohltiť pesimizmom a verili, že dobro má silu prekonať zlo. Vianoce podľa neho symbolizujú aj prirodzený cyklus svetla, keď po najdlhšej noci začína deň znovu silnieť a po zime prichádza jar. Práve v tom vidí nádej, že dobro má vždy posledné slovo.
