Slovensko sa dlhodobo radí medzi krajiny Európskej únie s najnižšími výdavkami na sociálne zabezpečenie. Hoci Sociálna poisťovňa každoročne vypláca čoraz viac peňazí, príjmy z odvodov jej na to nestačia
. Výsledkom je vysoký schodok, ktorý musí dorovnávať štát zo svojho rozpočtu. Len nedávno sa strata tejto inštitúcie pohybovala v miliardách eur, čo výrazne zaťažuje verejné financie, najmä v čase, keď sa vláda snaží šetriť a konsolidovať rozpočet.
V celoeurópskom porovnaní Slovensko vynakladá na sociálnu oblasť približne pätinu svojho hrubého domáceho produktu, zatiaľ čo priemer EÚ je výrazne vyšší. Kým krajiny ako Fínsko, Francúzsko či Rakúsko dávajú na sociálnu ochranu takmer tretinu HDP, Slovensko zostáva hlboko pod touto hranicou. To sa priamo premieta aj do úrovne dôchodkov, ktoré patria medzi najnižšie v celej únii.
Starnutie populácie a rastúce dôchodkové výdavky
Najväčším motorom rastu výdavkov na sociálne zabezpečenie sú dôchodky. Ako populácia starne, zvyšuje sa počet poberateľov penzií a zároveň rastie aj suma, ktorú štát musí každý rok vyplatiť. Na Slovensku sa za posledné roky výdavky na dôchodky zvýšili o niekoľko miliárd eur a každoročne rastú približne o ďalšiu miliardu. Sociálna poisťovňa dnes vypláca penzie viac než miliónu ľudí a ide o najväčšiu položku v celom systéme sociálnych dávok.
Do celkových nákladov výrazne zasahujú aj rôzne mimoriadne opatrenia, ako sú 13. dôchodky, rodičovské bonusy či výhodné predčasné penzie. Aj keď niektoré z týchto dávok boli dočasne zmrazené alebo presunuté mimo rozpočtu Sociálnej poisťovne, tlak na systém sa tým nestráca. Demografické prognózy navyše naznačujú, že v nasledujúcich desaťročiach bude seniorov výrazne pribúdať, zatiaľ čo počet pracujúcich klesne.
- počet ľudí nad 65 rokov má do budúcnosti výrazne rásť
- ubudne pracujúcich, ktorí systém financujú
- dôchodky zostávajú najväčšou výdavkovou položkou
- inflácia zvyšuje nároky na valorizáciu penzií
Nízke mzdy, nízke dôchodky a otázka budúcnosti
Hoci výdavky na dôchodky rastú, neznamená to, že by sa slovenskí seniori mali nadpriemerne dobre. Naopak, priemerný dôchodok na Slovensku patrí k najnižším v EÚ a v porovnaní s bohatšími krajinami je rozdiel priepastný. Zatiaľ čo v západnej a severnej Európe dosahujú ročné dôchodky desiatky tisíc eur, na Slovensku ide len o niekoľko tisíc.
Ak píše Pravda.sk, zaujímavé pritom je, že pomer dôchodku k predchádzajúcej mzde je na Slovensku relatívne vysoký. Problém teda nespočíva v štedrosti systému, ale skôr v nízkych mzdách počas aktívneho pracovného života. Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšími zárobkami v únii, čo sa automaticky premieta aj do nízkych penzií. Kým v niektorých štátoch sa dôchodok približuje k priemernej mzde, u nás ide stále len o skromný príjem, ktorý často sotva pokrýva základné životné náklady.
Otázka ďalšieho smerovania dôchodkového systému tak zostáva otvorená. Na jednej strane je tu tlak na udržateľnosť verejných financií, na druhej strane realita nízkych dôchodkov a rýchlo starnúcej populácie. Hľadanie rovnováhy medzi týmito dvoma pólmi bude jednou z najväčších ekonomických výziev Slovenska v nasledujúcich rokoch.
