Herec Ján Koleník sa po čase opäť objaví v trblietavých kostýmoch na parkete obľúbenej tanečnej šou Let’s Dance. Kým sa však naplno ponorí do kolobehu tréningov a náročných príprav, sviatočné dni venoval oddychu, rodine a návratu k jednoduchým rituálom, ktoré považuje za najdôležitejšie.
Návrat do tanečnej súťaže ho čaká už o niekoľko mesiacov, no koniec roka si herec vedome nastavil inak než býva zvykom. Bez okázalých osláv, bez televíznej kulisy a bez tlaku na dokonalé sviatky. V centre jeho pozornosti bola rodina, spomienky a ticho, ktoré mu pomáha nabrať energiu do ďalšej pracovnej etapy. Informuje o tom portál Nový Čas.
Návrat domov ako sviatočný rituál
Pre Jána Koleníka majú Vianoce hlbší rozmer než len konkrétny dátum v kalendári. Už samotnú cestu domov do Banskej Bystrice vníma ako osobný sviatočný obrad. „Pre mňa je rituál aj to, že si sadnem do auta a šoférujem domov. Počas tej dvojhodinovej cesty do Banskej Bystrice si veľmi často uvedomím, že už po 46. raz takto cestujem domov a nikdy to nebolo niečo, čo by som chcel zmeniť.“
Vianoce bez televízie a bez klišé
Kým v mnohých domácnostiach patrí k sviatočnej atmosfére večer strávený pri televízii, u známeho herca je to presne naopak. Vianoce si spája najmä s rozhovormi a spoločným časom. „Na Vianoce nesledujem televíziu. Už len z toho dôvodu, že mi to príde ako klišé. Myslím si, že Vianoce sú aj o stretnutí sa s rodinou a rozprávaní sa. Pritom sám som účinkoval vo vianočných filmoch a bol by som rád, keby si ich ľudia pozreli, ale ja som nastavený inak. Radšej idem von na prechádzku.“
Darčeky nie sú podstatné
Aj k hmotným darom má Ján Koleník jasný postoj. Podľa neho by nemali byť stredobodom sviatkov, a preto sa vedome vyhýba predvianočnému zhonu. „Som rád, že sme si to tak nastavili a nemusím byť otrokom predvianočného zhonu.“
Ako sám priznal, pod stromčekom si neželal nič konkrétne. Najväčším darom pre neho bola kompletná rodina – vrátane spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Darček, na ktorý nikdy nezabudol
Herec si však spomenul na jeden vianočný darček z mladosti, ktorý v ňom zanechal silnú stopu a ovplyvnil jeho vzťah k hudbe. „Otec kúpil na Vianoce elektrický klavír – syntetizátor. Bol som pubertiak a bavilo ma skladať pesničky, robiť hudbu. A odvtedy som nerobil nič iné, len skladal pesničky.“
Ako s úsmevom naznačil, keby pri hudbe zostal, možno by dnes stál na úplne inom pódiu – ako skladateľ.
Tichý Silvester a želanie pre spoločnosť
Ani poslednú noc v roku neplánuje tráviť hlučne či okázalo. Silvester je pre neho skôr časom stíšenia a vnútornej prípravy na ďalšie mesiace. „To mi vôbec nie je blízke. Je to skôr stíšenie sa a naberanie energie pred ďalšou etapou.“
Do nového roka si pritom neželá nič pre seba. Jeho prianie smeruje k celej spoločnosti: „Mám pocit, že mi nechýba nič zásadné. Všeobecne by som si prial, aby bolo v spoločnosti viac pokoja, tolerancie a dôvodov na radosť, nie na hádky.“
