Alkoholické nápoje sú v Európe pevne zakorenené v každodennom živote aj v kultúrnych zvyklostiach. V niektorých regiónoch patria k obedu či večeri, inde sú skôr súčasťou spoločenských stretnutí po práci. Spolu s tým sa však výrazne líši aj to, koľko za pohár piva, vína alebo tvrdého alkoholu spotrebitelia zaplatia.
Práve ceny alkoholu ponúkajú zaujímavý pohľad na to, ako jednotlivé štáty kombinujú kultúru, politiku a verejné zdravie. Píše o tom portál O peniazoch.
Alkohol ako ekonomický aj spoločenský fenomén
Podľa údajov Eurostatu, ktoré analyzoval portál Euronews, tvoria výdavky na alkohol v priemere 1,5 % celkových výdavkov domácností v Európskej únii. Tento podiel sa však medzi krajinami výrazne líši. Rozdiely nie sú náhodné – ovplyvňujú ich daňové systémy, historické zvyklosti aj snaha štátov regulovať spotrebu alkoholu.
Ako funguje porovnanie cien
Základom porovnania je index cenovej úrovne alkoholu. Sleduje cenu rovnakého „košíka“ alkoholických nápojov v jednotlivých krajinách. Priemer Európskej únie má hodnotu 100. Ak je index vyšší, alkohol je drahší než priemer, ak nižší, spotrebitelia platia menej než v priemernej krajine EÚ. Rozpätie hodnôt je pritom mimoriadne široké.
Sever Európy s extrémne vysokými cenami
Najvyššie ceny alkoholu v Európe zaznamenal v roku 2024 Island. Nápoje, ktoré by pri priemerných cenách EÚ stáli 100 eur, tam vyjdú až na 285 eur. Výrazne nad priemerom sa pohybujú aj Nórsko s hodnotou 226, Fínsko s 210, Turecko s 203 a Írsko s 198. Hoci Švédsko (146) a Dánsko (125) nedosahujú tieto extrémy, aj tam je alkohol citeľne drahší než vo väčšine únie.
Úplne opačný obraz ponúkajú viaceré krajiny južnej a strednej Európy. Najnižšie ceny má Taliansko s indexom 84. Nasledujú Nemecko (87), Rakúsko (90), Česko (90), Španielsko (91) a Slovensko (91). Zaujímavé je, že medzi krajinami s najlacnejším alkoholom sa nachádzajú aj veľké ekonomiky EÚ. Francúzsko je výnimkou – s hodnotou 102 je len mierne nad európskym priemerom.
Cena verzus dostupnosť
Samotné porovnanie cien však nehovorí nič o tom, ako ľahko si ľudia môžu alkohol dovoliť. Profesor Colin Angus z University of Sheffield upozorňuje na rozdiel medzi cenou a dostupnosťou. Krajina s nízkymi cenami môže mať zároveň nízke príjmy obyvateľstva, čo reálnu dostupnosť alkoholu znižuje. Naopak, v štátoch s vysokými mzdami môžu byť ceny vysoké, no alkohol je pre väčšinu populácie stále finančne zvládnuteľný.
Podľa odborníkov zohrávajú rozhodujúcu úlohu spotrebné dane. V severnej Európe sú vysoké dane vedomým nástrojom politiky, ktorým sa štáty snažia obmedziť spotrebu alkoholu, zmierniť zdravotné a sociálne riziká a zároveň posilniť verejné financie. Dr. Jakob Manthey z University of Hamburg poukazuje na to, že v krajinách ako Fínsko, Nórsko, Turecko, Estónsko či Island tvorí daň 28 až 39 % ceny piva. Pri liehovinách môže podiel daní presiahnuť aj polovicu konečnej ceny.
V štátoch s nízkym zdanením alkoholu je situácia opačná – daň tam často predstavuje približne 10 % alebo ešte menej. Významnú rolu zohráva aj domáca produkcia, najmä vína. Krajiny s rozvinutým vinárstvom, ako Taliansko, Španielsko či Francúzsko, majú nulové alebo veľmi nízke dane na víno, čo sa priamo premieta do nižších cien. Tam, kde vinárska tradícia chýba, býva zdanenie vína podstatne vyššie.
