V čase, keď sa svet zmieta v zajatí drastických diét a komplikovaných nutričných tabuliek, prichádza z krajiny vychádzajúceho slnka odpoveď, ktorá je stará tisícky rokov. Nejde o žiadny zázračný doplnok výživy ani o hladovanie. Filozofia s názvom Hara Hachi Bu nás učí niečo, čo sme v modernom kolobehu života úplne zabudli – umenie prestať jesť v tom najlepšom.
Tento fascinujúci koncept, vychádzajúci z konfuciánskeho učenia, je tajnou zbraňou obyvateľov japonskej Okinawy, ktorí patria medzi najdlhšie žijúcich ľudí na našej planéte. Pointa je prostá, no pre mnohých z nás nesmierne náročná: dojesť práve vo chvíli, keď sa cítime plní presne na osemdesiat percent.
Viac ako len chudnutie: Cesta k vedomému životu
Hoci sa Hara Hachi Bu často spomína v súvislosti s redukciou hmotnosti, odborníčka na dietetiku Aisling Pigott z Cardiff Metropolitan University upozorňuje, že tento prístup netreba chápať ako reštriktívnu diétu. „Je to skôr spôsob stravovania, ktorý v nás rozvíja hlbokú vďačnosť a uvedomelosť. Pomáha nám spomaliť a znovu sa spojiť so signálmi nášho vlastného tela,“ vysvetľuje v odborných kruhoch.
Vedecké dáta naznačujú, že tento návyk prináša hmatateľné výsledky. Ľudia, ktorí si osvoja „pravidlo 80 %“, majú dlhodobo nižší index telesnej hmotnosti (BMI) a úspešnejšie sa vyhýbajú jo-jo efektu. U mužov sa navyše preukázala korelácia so zdravšou voľbou potravín – podvedome začínajú uprednostňovať čerstvú zeleninu pred ťažkými obilninami.
Digitálna doba nás oberá o pocit sýtosti
Jedným z najväčších nepriateľov nášho zdravia sú dnes displeje. Podľa výskumov až 70 % ľudí stoluje s telefónom v ruke alebo pred televízorom. Výsledok? Naša myseľ neregistruje, koľko sme toho zjedli. Digitálne rozptýlenie otupuje zmysly a vedie k nekontrolovanému prejedaniu, nárastu kalórií a paradoxne aj k nižšej konzumácii ovocia a zeleniny.

„Jedlo sme zbožštili na sociálnych sieťach, fotíme si ho, rozprávame o ňom, ale málokedy ho skutočne vychutnávame,“ podotýka Pigott. Práve návrat k zmyslovému zážitku z jedla je základným pilierom japonskej filozofie.
Sedem krokov, ako ovládnuť umenie „poloprázdneho žalúdka“
Ak chcete v roku 2026 radikálne zmeniť svoj vzťah k jedlu, skúste tieto overené tipy:
- Diagnostikujte svoj hlad: Predtým, než vložíte prvé sústo do úst, sa spýtajte: Pýta si jedlo môj žalúdok, alebo len utišujem emócie, nudu a stres?
- Digitálny detox pri stole: Odložte smartfóny a vypnite televíziu. Sústreďte sa len na to, čo máte na tanieri.
- Spomaľte tempo: Žalúdku trvá približne 20 minút, kým vyšle mozgu signál o sýtosti. Ak jedlo do seba nahádžete, tento moment nevyhnutne zmeškáte.
- Hľadajte „bod spokojnosti“: Predstavte si stupnicu od 1 do 10. Cieľom nie je dosiahnuť desiatku (pocit prasknutia), ale osmičku – kedy ste príjemne sýti a plní energie.
- Stolujte s blízkymi: Sociálny kontakt a rozhovor prirodzene predlžujú dĺžku stolovania a zvyšujú psychickú pohodu, čo je kľúč k dlhovekosti.
- Kvalita nad kvantitu: Dbajte na to, aby vaše jedlo bolo nutrične bohaté, plné vlákniny a dôležitých minerálov.
- Buďte k sebe láskaví: Hara Hachi Bu nie je o dokonalosti. Ak občas zjete viac, nevyčítajte si to. Dôležitá je kontinuita a načúvanie telu, nie pocity viny.
Pre koho tento prístup nie je vhodný?
Hoci ide o nadčasový a udržateľný zvyk, nie je univerzálnym riešením pre každého. Športovci v intenzívnom tréningu, dospievajúce deti, seniori či ľudia so špecifickými zdravotnými diagnózami potrebujú presne nastavený kalorický príjem, ktorý sa nemusí zhodovať s pocitom 80 % sýtosti.
Hara Hachi Bu nás v konečnom dôsledku vracia ku koreňom. Učí nás rešpektovať jedlo ako drahocenný zdroj energie, nie ako prostriedok na zaplnenie citovej prázdnoty. Je to pozvánka k zdravšiemu, vedomejšiemu a možno aj oveľa dlhšiemu životu.


