Zatiaľ čo niektorí ľudia by najradšej prežili zimné mesiace v teple a pri mori, iní dobrovoľne vyhľadávajú chlad a neváhajú sa ponoriť do ľadovej vody. Otužovanie má na Slovensku čoraz viac priaznivcov a pre mnohých sa stalo súčasťou životného štýlu.
Jedným z nich je aj Matej Jurenka, ktorý sa tejto aktivite venuje už šesť rokov. S chladom sa zoznamoval postupne, najskôr prostredníctvom studených spŕch a až neskôr sa odhodlal vstúpiť do jazera. Pre portál tvnoviny.sk vysvetlil, že dôležitou súčasťou otužovania je správne dýchanie. Práve dychové techniky pomáhajú telu zvládnuť chlad, podporujú zahriatie organizmu a umožňujú uvoľnenie pri pobyte v studenej vode. Pred samotným vstupom do vody je podľa neho potrebná konkrétna dychová príprava.
K pravidelnému otužovaniu ho priviedla najmä potreba prekonať vlastné hranice. Do studenej vody vstupuje od jesene do jari približne dvakrát týždenne a tvrdí, že mu to prináša viaceré pozitívne účinky. Medzi najvýraznejšie zaraďuje lepší zdravotný stav, vyššiu mieru sebadôvery, väčšie sebavedomie a silnejšiu vieru vo vlastné schopnosti.
Odborníci potvrdzujú, že pravidelné vystavovanie tela chladu môže mať priaznivý vplyv na imunitný systém. Okrem toho môže pomôcť pri redukcii hmotnosti a podporiť zdravie srdca. Všeobecná lekárka Lenka Ladošová vysvetľuje, že pri dlhodobom otužovaní dochádza k znižovaniu krvného tlaku. Zároveň sa trénuje cievny systém, keďže pri kontakte s chladnou vodou sa cievy najskôr zúžia a následne opäť rozšíria. Tento proces prirovnáva k cvičeniu ciev, ktoré zlepšuje ich pružnosť a funkciu.
Kto by mal byť opatrný
Nie každý je však na otužovanie vhodným kandidátom. Lekárka upozorňuje, že táto aktivita sa neodporúča ľuďom s ischemickou chorobou srdca, osobám po nedávnom infarkte, pacientom s ochoreniami ciev, astmatikom, epileptikom, diabetikom s neurologickými komplikáciami ani tehotným ženám.
S vlastnou skúsenosťou sa delí aj Peter Hegyi, ktorý sa otužovaniu venuje približne dva roky. Opisuje, že vo vode sa snaží vedome upokojiť a dýchať pomaly. Otužovanie ho podľa jeho slov naučilo vnímať signály vlastného tela a byť opatrnejší. Pripomína, že v minulosti podcenil niektoré varovania organizmu, čo viedlo k problémom s telesnou teplotou a obličkami. Uvedomuje si, že urobil viacero začiatočníckych chýb, a preto dnes pristupuje k otužovaniu zodpovednejšie.
Za najnáročnejší moment považuje fázu po výstupe z vody. Vtedy je podľa neho dôležité sústrediť sa na dych, zostať v pohybe a neobliekať sa okamžite, aby sa telo prirodzene adaptovalo.
Otužovanie je pre mnohých nielen fyzickou výzvou, ale aj cestou k psychickému posilneniu. Klinická psychologička Zdenka Kubišová zdôrazňuje, že medzi telesným zdravím a psychikou existuje úzka prepojenosť. Pripomína starú myšlienku o spojení zdravého tela a zdravej mysle a dodáva, že rozvoj fyzickej kondície vytvára pevný základ pre psychickú pohodu a mentálnu odolnosť.
