Vojna na Ukrajine sa podľa uznávaného historika Serhija Plochija v najbližšom roku pravdepodobne neskončí. Riaditeľ Ukrajinského výskumného ústavu na Harvardskej univerzite hovorí o pokračujúcom konflikte, nevyhnutných podmienkach pre mier aj o možnosti výmeny Vladimira Putina na čele Ruska.
Ozbrojený konflikt na Ukrajine považuje Serhij Plochij za najväčšiu vojnu od konca druhej svetovej vojny. Podľa neho ide o dlhodobý zápas, ktorého výsledok nebude závisieť len od situácie na fronte, ale aj od ekonomického vývoja v Rusku a politických rozhodnutí Západu. Informuje o tom portál Espreso TV.
Koniec vojny sa v roku 2026 neočakáva
Plochij v rozhovore pre ukrajinskú televíziu Espreso TV otvorene priznal, že mier v dohľadnom čase nevidí. „Počítam s tým? Nie. Ale, samozrejme, dúfam,“ odpovedal na otázku, či sa vojna môže skončiť v roku 2026.
Podľa historika ide o konflikt bezprecedentného rozsahu. „Toto je najväčšia vojna od druhej svetovej vojny, pravdepodobne väčšia než kórejská vojna. Otázkou teda je, či sa rozvinie do širšieho konfliktu,“ uviedol.
Vojna bude pokračovať, neznáme sú kroky USA
Historik je presvedčený, že boje budú pokračovať aj v nasledujúcom roku, hoci do hry môžu vstúpiť vnútropolitické faktory jednotlivých krajín.
Otáznik však podľa neho visí nad Spojenými štátmi. „Nevieme, čo sa stane v Spojených štátoch, najmä keď prebehnú voľby do Kongresu,“ dodal.
Tri podmienky, bez ktorých mier nepríde
Podľa Plochija nemôže konflikt skončiť bez splnenia viacerých zásadných faktorov. „Aby sa vojna skončila, musí sa stretnúť niekoľko vecí. Ruská ekonomika musí naďalej upadať, schopnosť Ruska operovať na Ukrajine musí dramaticky klesnúť a Spojené štáty musia zaujať racionálnejší postoj k mieru,“ vysvetlil historik.
Zároveň upozornil, že bez vojenskej podpory Kyjeva mier nevznikne. „USA si musia uvedomiť, že ak Ukrajinu nevyzbroja tak, aby udržala frontovú líniu, mier nenastane,“ zdôraznil.
Putin ako prekážka dlhodobého mieru
Došlo aj na otázku možnej výmeny moci v Kremli. Podľa Plochija je osoba Vladimira Putina kľúčová pre ďalší vývoj konfliktu. „Kým Putin zostane v Kremli, vojna môže byť pozastavená len dočasne, na určitý čas,“ uviedol.
Zároveň odmietol obavy, že by jeho nástupca mohol byť ešte nebezpečnejší. „Nechápem tých, ktorí tvrdia, že Putina by mohol nahradiť niekto ešte nebezpečnejší pre Západ,“ dodal.
Viac rokovaní, menej výsledkov
Od nástupu amerického prezidenta Donalda Trumpa do úradu v roku 2025 sa počet mierových rokovaní medzi USA, Ukrajinou a Ruskom síce zvýšil, zásadný prelom však zatiaľ nenastal.
Trump nedávno priznal, že podľa neho stojí ruský prezident Vladimir Putin v ceste konečnej mierovej dohode. Poukázal pritom na jeho útočnú rétoriku v súvislosti s údajnými ukrajinskými útokmi na Putinovo sídlo, ktoré sa však nepotvrdili.
Počas svojho pôsobenia v úrade však Trump viackrát menil postoj k vojne na Ukrajine – často spôsobom, ktorý bol vnímaný ako nevýhodný pre napadnutú krajinu.
