Rok 2026 bude pre slovenské školstvo rokom kľúčových zmien, ktoré vláda označuje za najväčšiu reformu školstva za posledných 20 rokov. Reforma sa dotýka financovania škôl, kurikula, predprimárneho vzdelávania, systému školských obvodov či platov učiteľov. Parlamentná opozícia optimizmus ministra školstva nezdieľa a tento rok v školstve nazvala rokom obáv.
Jednou z kľúčových zmien, je nový prístup k vyučovaniu prostredníctvom kurikulárnej reformy základných škôl. Tá kladie dôraz na rozvoj kompetencií žiakov a porozumenie učivu a nie len jeho memorovanie. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) od začiatku zdôrazňuje, že reforma nie je primárne o zmene učiva, ale najmä o zmene spôsobu výučby.
„Nie je podstatné, aby som sa naspamäť naučil niečo odrapotať alebo aby som vypočítal nejaké príklady z matematiky, ale aby som rozumel tomu, prečo to tak je, pretože tieto všetky zručnosti deti budú potrebovať,“ vysvetlil minister Drucker.
Reforma sa zavádza postupne a v súčasnosti učí po novom už približne polovica základných škôl.
Od nového školského roka ju začne povinne aplikovať každá základná škola. Kurikulárna reforma sa bude týkať všetkých základných škôl, ktorých žiaci nastúpia do prvých ročníkov. Žiaci v druhom a treťom ročníku budú pokračovať podľa doterajšieho spôsobu vzdelávania. Školy, ktoré sa do reformy zapojili v minulých rokoch, budú mať žiakov v novom systéme aj v ďalších ročníkoch. Základné školstvo by malo podľa ministra budovať základy vedomostí a vzdelania, ktoré majú byť prenositeľné bez ohľadu na to, či sa zo žiaka stane doktor, odborník v priemysle alebo vedec.
„Mnohé zručnosti získané v základnom vzdelaní sú prenositeľné, a preto sa na to sústreďujeme a od budúceho roka je to kľúčová zmena. No potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa bude presúvať do ďalších rokov a ročníkov,“ dodal minister.
Nový štátny vzdelávací program pre základné školy po prvý raz overovali v školskom roku 2023/2024, kedy sa do kurikulárnej reformy zapojilo 39 škôl. Ďalších vyše 420 škôl začalo učiť prvákov po novom od školského roka 2024/2025. Všetky základné školy budú mať povinnosť postupovať podľa neho počnúc školským rokom 2026/2027.
Zmeny v školských obvodoch a dostupnosť vzdelávania
Nový zákon o školskej správe mení spôsob určovania školských obvodov. Vznikne takisto nový inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorý bude povinný prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu. Cieľom legislatívy je, aby každé dieťa v SR malo garantované miesto v materskej a základnej škole podľa svojho bydliska.
Nový zákon o financovaní rozširuje dôvody, pre ktoré môže štát znížiť normatívny príspevok školám. Súkromné a cirkevné školy, ktoré nebudú registrované ako verejní poskytovatelia vzdelávania, môžu dostať o 20 % nižší normatívny príspevok. Rezort tvrdí, že takto chce zabezpečiť vyrovnanejšie finančné podmienky v celom systéme.
Navýšenie platov učiteľov
Napriek konsolidačným opatreniam sa od januára 2026 zvýšia platy všetkých zamestnancov v školstve o ďalších sedem percent. Ministerstvo plánuje pokračovať v raste platov aj prostredníctvom kompenzačných príspevkov. Odôvodňuje to tým, že na Slovensku sú regióny, v ktorých rovnaká nominálna mzda neznamená rovnakú úroveň kvality života.
„Ak máte niekde len 60 percent nákladov za ten istý byt ako niekde inde, tak si dovolíte kúpiť viac ako ten, kto ho má drahší,“ vysvetlil pre TASR Tomáš Drucker.
Kompenzačné príspevky podľa neho pomáhajú najmä v lokalitách, ako sú Bratislava, Trnava, Košice, kde sú náklady na život oveľa vyššie. Minister školstva upozorňuje aj na to, že tempo zmien je nutné udržať, aby sa Slovensko priblížilo k platovej úrovni porovnateľnej s vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi. To je podľa neho šanca zatraktívniť povolanie učiteľa.
„Školstvo je totiž jedinou oblasťou na Slovensku, ktorá dokáže priniesť ekonomický rast. Má preto zmysel investovať do vzdelávania aj prostredníctvom rastu platov,“ doplnil minister.
Rezort školstva by mal preto prísť s návrhom o platovom automate v školstve.
„Súčasťou by mal byť aj kompenzačný príspevok, aké budú pravidlá jeho uplatňovania a tiež na čo by mal byť naviazaný. Možno sa nám nepodarí okamžite nabehnúť na cieľovú úroveň, ktorú potrebujeme dosiahnuť, a bude to trvať možno dva až tri roky, ale chceme s tým prísť,“ vysvetlil zámer ministerstva T. Drucker.
Opozícia považuje tento rok v školstve za rok obáv. Rezonovať podľa nej budú obavy škôl o financovanie a obavy rodičov o dostupné možnosti vzdelávania pre ich deti.
„Minister Drucker nazval rok 2025 v školstve rokom pravdy. Bol prijatý veľký balík legislatívnych zmien, ktorých dosahy sa ukážu až v praxi,“ skonštatovala opozičná poslankyňa a členka Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež, šport a cestovný ruch Tina Gažovičová (PS).
Poslankyňa Gažovičová upozornila aj na to, že tento rok sa skončia reformy plánu obnovy a v auguste sa skončí aj posledný projekt, cez ktorý mohlo Slovensko financovať asistentov pre deti so zdravotným snevýhodnením a školské podporné tímy z eurofondov.
„Od septembra 2026 bude nevyhnutné zabezpečiť ich stabilné financovanie zo štátneho rozpočtu, pričom novela ešte oslabila niektoré podporné opatrenia. Zároveň sme sa stále nedočkali efektívneho využívania zvýšených normatívov, ktoré v súčasnosti štát síce školám prideľuje, ale nie sú účelovo viazané na reálnu podporu týchto detí so zdravotným znevýhodnením,“ zdôraznila Gažovičová pre TASR.
Minister školstva s opozičnou poslankyňou nesúhlasí. „Tento balík školských zákonov je najzásadnejšou reformou, ktorú školstvo potrebovalo ako soľ a ktorá prinesie kvalitné, dostupné a férové vzdelávanie pre každé dieťa.“
Rezort školstva postupne pripravuje balík zákonov, ktoré sa týkajú povinného predprimárneho vzdelávania. Pre všetky štvorročné deti by malo platiť od roku 2027 a pre trojročné od roku 2028.
