Rok 2026 sa v predstavách mnohých Slovákov spája skôr s neistotou než s očakávaním lepších časov. Aktuálne dáta ukazujú, že viac než polovica obyvateľov počíta so zhoršením svojej finančnej situácie.
Len malá časť ľudí verí, že si polepší, pričom zvyšok očakáva stagnáciu, teda približne rovnakú úroveň ako v predchádzajúcom roku. Tieto čísla naznačujú, že optimizmus je medzi domácnosťami skôr výnimkou než pravidlom.
Pesimizmus má viacero podôb. Niektorí sa obávajú výrazného prepadnutia rozpočtu, iní hovoria o miernom, ale dlhodobom zhoršení. Len minimum respondentov si vie predstaviť citeľné zlepšenie. Finančná nálada spoločnosti tak pôsobí skôr napäto a opatrne, čo sa prirodzene premieta aj do spotrebiteľského správania a plánovania výdavkov.
Kto sa bojí najviac a kto má viac nádeje
Pohľad na jednotlivé skupiny obyvateľstva ukazuje, že vnímanie budúcnosti sa líši podľa veku, príjmu aj miesta, kde ľudia žijú. Relatívne najviac optimizmu majú ľudia v produktívnom veku približne od konca dvadsiatky do polovice tridsiatky. Práve oni častejšie veria, že nasledujúci rok by mohol byť lepší. Najmladší dospelí zas častejšie rátajú s tým, že sa ich situácia výrazne nezmení.
Podľa Home Credit, na opačnom konci spektra stoja domácnosti s nižšími príjmami, ľudia v strednom veku a tí, ktorí majú nižšie vzdelanie. Práve medzi nimi sú obavy zo zhoršenia najvýraznejšie. S väčším pesimizmom sa stretávame aj v niektorých regiónoch Slovenska, kde ľudia častejšie očakávajú tlak na rodinný rozpočet.
Medzi hlavné zistenia patria najmä tieto fakty:
- viac než polovica ľudí očakáva finančné zhoršenie,
- len zlomok obyvateľov verí vo výrazné zlepšenie,
- rozdiely sú výrazné podľa veku, príjmu aj regiónu.
Rast cien zasiahne každodenný život aj veľké plány
Jedným z hlavných dôvodov obáv sú očakávané vyššie životné náklady. Drvivá väčšina Slovákov počíta s tým, že v roku 2026 minie mesačne viac peňazí než predtým. Pre mnohé rodiny to má znamenať nárast výdavkov o desiatky až stovky eur. Najčastejšie sa spomínajú bežné položky, ktoré ovplyvňujú každodenný život a nedajú sa jednoducho obmedziť.
Ľudia najviac rátajú so zdražovaním potravín a energií, no vnímajú aj všeobecný rast cien naprieč službami. Objavujú sa obavy z vyšších daní, drahšieho cestovania či nákladnejšej zdravotnej starostlivosti. Tieto faktory spolu vytvárajú tlak na rozpočty domácností a znižujú pocit finančnej istoty.
Zaujímavé však je, že ani tieto obavy nezastavujú plány na väčšie nákupy. Väčšina Slovákov chce v roku 2026 investovať do domácnosti, či už ide o nový nábytok, elektrospotrebiče alebo úpravy bývania. Časť ľudí zvažuje aj kúpu auta alebo nákladnejšiu dovolenku. Odborníci však upozorňujú, že pri takýchto rozhodnutiach je dôležité počítať nielen so splátkami, ale aj s rezervou pre prípad nečakaného výpadku príjmu.
